Webinár organizovalo Inklucentrum 18. 2. 2025
Lektor: PhDr. PaedDr. Viktor Križo, PhD.
Pozn. OZ Downov syndróm preplatilo záujemcom o webinár, ktorí sú členmi občianskeho združenia, sumu 30 € (z celkovej sumy 35 €).
Webinár odpovedal na tieto otázky:
- Aké možnosti vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami pozná legislatíva?
- Na čo má dieťa nárok od školy?
- Aké sú práva a povinnosti rodiča?
- Ako sa má upravovať dochádzka žiaka?
- Aký má byť postup pri šikanovaní?
!!! Záujem dieťaťa je prvoradý !!!
Platná legislatíva, z ktorej vychádzame:
- Školský zákon ZÁKON z 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (platnosť od 25. júna 2010)
- Dohovor o právach dieťaťa bol prijatý dňa 20.11.1989 Valným zhromaždením OSN
Špeciálne vzdelávacie potreby musia byť diagnostikované. Diagnostikuje CPP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva), ktoré zabezpečuje akýsi full servis v okrese. Okrem diagnostiky poskytuje podporné opatrenia. Ak je to nevyhnutné žiada o spoluprácu ŠCPP, ale je to len zriedkavé.
Škola je povinná zabezpečiť všetky podmienky, ktoré sú potrebné na vzdelávanie.
Je potrebné zohľadňovať individuálny prístup (inkluzívne vzdelávanie), humanistický prístup k dieťaťu zameraný na podporu vzťahov, rešpektu a ľudskosti.
Pri vzdelávaní je potrebné vychádzať z cieľov definovaných v školskom zákone
§ 4
Ciele výchovy a vzdelávania
Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,
b) získať kompetencie v oblasti komunikačných schopností, využívania digitálnych technológií, komunikácie v štátnom jazyku, cudzom jazyku a v národnostnom školstve aj v jazyku národnostnej menšiny,
c) získať kompetencie najmä v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických vied, matematickej gramotnosti, finančnej gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, pohybu a zdravia, kompetencie k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie, umelecké kompetencie, občianske kompetencie a podnikateľské schopnosti,
d) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,
e) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
f) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
g) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,
h) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,5) ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti,
i) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
j) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
k) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
l) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.
V cieľoch nie je definované, či má žiak ovládať konkrétne učivo.
Škola potrebuje dobre poznať schopnosti, psychiku či nastavenie dieťaťa, aby sa vedela pripraviť na to, ako s ním pracovať, ale náš systém zatiaľ nie je nastavený na podporu dieťaťa, teda jeho špeciálne vzdelávacie potreby naopak často vedú k exklúzii dieťa, čo v praxi znamená, že sa ho škola pod rôznymi zámienkami chce zbaviť, často argumentujúc práve záujmom dieťa. Škola nemôže argumentovať najlepším záujmom dieťaťa, ten definuje komentár OSN č. 14/2013 (pozri tu https://www.otcovia.sk/docs/Vseobecny_komentar_c.14.pdf).
Pamätaj!!! Posudok CPP má škole pomôcť pracovať s dieťaťom, nemôže slúžiť na jeho diskrimináciu. Naopak, škola v súlade s posudkom MUSÍ zabezpečiť všetko potrebné, aby ho dokázala vzdelávať.
To znamená, že dieťa má PRÁVO na podporné opatrenia – nemožno mu ich odoprieť alebo zrušiť. Je to právo dieťaťa, nie dobrá vôľa školy. Porušenie tohto princípu znamená porušenie zákona.
Na deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami berie škola zvýšený normatív, teda prinášajú jej financie do rozpočtu (podľa diagnózy je koeficient na navýšený normatív na dieťa so zdravotným znevýhodnením o 2 – 4 násobok normatívu na bežné dieťa, v prípade materských škôl je to dvojnásobok normatívu – pozri nariadenie vlády č. 630/2008). Takže nezabúdajme, na deti so zdravotným znevýhodnením dostáva škola financie, ktoré by mala využiť pre skvalitnenie ich vzdelávania, podporné opatrenia a inklúziu. Preto výhovorky škôl, že nemajú podmienky sú neakceptovateľné – školy sú zo zákona povinné vytvoriť ich a dostávajú na ich vytvorenie financie. Problém je v tom, že zvýšený normatív nie je účelovo viazaný na dieťa, hoci by mal byť využitý práve pre konkrétne dieťa, v praxi ho škola využíva na rôzne veci, keďže financie prídu v balíku. Ale mal by byť využitý práve na financovanie podporných aktivít.
ZÁSADA: Najlepšia škola je najbližšia (spádová) škola (fínsky model), aj z toho dôvodu, že v súlade splatnou legislatívou nemôže spádová škola dieťa odmietnuť, je povinná zorganizovať všetky podporné opatrenia – niečo z nich financuje štát, škola má preto zvýšený normatív a na škole pracuje podporný tím.
O diagnóze dieťaťa nie je potrebné informovať školu pred nástupom dieťaťa. Je to potrebné až po zápise a vyrozumení o prijatí žiaka. Až potom o špeciálnych vzdelávacích potrebách informujeme riaditeľa škola. Škola je povinná zabezpečiť dieťaťu všetok potrebný servis vyplývajúci z posudku a odporúčaní CPP. Diagnóza nemôže byť dôvodom neprijatia! Riaditeľ nemôže rozhodnúť na základe diagnózy, to by bolo v rozpore s právom.
Škola musí vždy nájsť také riešenie, aby riešenie nebolo na úkor žiadneho dieťaťa, žiadne dieťa nesmie škola exkomunikovať poukazovaním na to, že obmedzuje iné deti – škola musí nájsť model, ako situáciu riešiť v zmysle najlepšieho záujmu dieťaťa.
Škola zabezpečuje aj pedagogického asistenta. Asistenta môže platiť štát (škola podáva žiadosť v máji), môže ho platiť aj škola z navýšeného normatívu alebo na základe paušálneho pridelenia, pričom počet asistentov sa odvodzuje od počtu žiakov.
Dieťa môže v škole podporiť pedagogický asistent (na základe odporúčania CPP), ale aj osobný asistent, ktorého schvaľuje Úrad sociálnych vecí, práce a rodiny, a ktorý je nápomocný pri sebaobslužných činnostiach. Teoreticky môžu byť prítomní obaja, ale stáva sa to zriedkavo. Pedagogický asistent má byť nápomocný pedagógovi v triede, nie je určený pre jedno konkrétne dieťa, pomáha všetkým deťom v triede, dokonca vo viacerých triedach, nemusí byť v triede prítomný počas celého vyučovania.
Ak škola neposkytne asistenta, rodič musí o tom dostať písomné vyrozumenie. Na základe toho rodič môže podať odvolanie na regionálny školský úrad a žiadať o nápravu, pričom regionálny školský úrad je povinný odpovedať. Takýchto odvolaní je žiaľ málo, takže nevzniká žiaden tlak na zvýšenie financovania v tejto komodite.
Žiak so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sa vzdeláva podľa IVP, teda individuálneho vzdelávacieho programu. Žiadne varianty A, B, C!!! ŠVP, štátny vzdelávací program si prispôsobuje škola svojim potrebám, definuje si, ako učiť, ako hodnotiť, ako sa dopracovať k cieľom a pod., teda vytvára si ŠkVP, školský vzdelávací program. Na jeho báze a jeho prispôsobením vzniká IVP, ktorý špecifikuje, ktoré predmety absolvuje žiak, ako bude hodnotený, čo sú jeho vzdelávacie ciele, pričom IVP je možné meniť vždy, keď je to treba, ak vystanú nové skutočnosti, aby bol skutočne šitý na mieru konkrétnemu žiakovi. Rodič vždy môže IVP konzultovať s CPP, Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) alebo aj inými zariadeniami. Žiak pri svojom vzdelávaní používa rovnaké učebnice ako jeho spolužiaci, inak je zo vzdelávania s triedou exkomunikovaný.
Vždy by sa mala posudzovať funkčnosť žiaka, nie jeho diagnóza. Ciele vo vzdelávaní by sa preto mali nastaviť presne v súlade so schopnosťami žiaka, pričom oprávnenie navštevovať bežnú školu majú aj žiaci s veľmi nízko nastavenými cieľmi, pretože je dôležitý samotný proces vzdelávania, nie jeho cieľ.
Dôležité: Súčasťou vzdelávania je aj školský klub. V zahraničí je vnímaný ako služba štátu, ktoré je integrálnou súčasťou vzdelávania – u más to tak zatiaľ nie je. Štandardne sa poskytuje všetkým deťom, ak tam má dieťa problém, tak je potrebné zabezpečiť mu asistenta aj do školského klubu.
Škola musí vnímať rodiča ako partnera školy, lebo je zákonným zástupcom dieťa, nemôže ho vnímať ako otravný prvok, musí s ním viesť dialóg, aby vedel ako lepšie postupovať, aby vedel poskytnúť lepšie zastupovanie dieťaťa.
Záver: Na inklúziu treba tlačiť, pretože kým nevznikne tlak, veci sa nepohnú. Kľúč k napredovaniu inklúzie preto držia vo svojich rukách rodičia. Iba rodičia dokážu situáciu ovplyvniť. Treba nabrať odvahu.