Kiko dostal rozhodnutie o prijatí do bežnej spádovej školy.
Ako sa teda aj Tvoje dieťa s Downovým syndrómom dostane do bežnej školy?
Postupuj výhradne podľa bežných a zákonných povinnosti.
- Pre deti s Downovým syndrómom je fajn, ak do školy nastúpia s nejakým odkladom.
- Na zápis však treba ísť aj vtedy.
- Na zápis treba priniesť všetky potrebné dokumenty, priložiť správu z diagnostiky nie je povinné. Škola musí vydať rozhodnutie aj bez nej. Školu len informuj, že správu dodáte dotačne po skončení diagnostiky.
- Odovzdaj žiadosť o podporné opatrenie.
- Choď len na zápis, žiadne stretnutie s riaditeľom nie potrebné.
Zákon a dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným znevýhodnením je na strane inklúzie! I keď realita a prax a rôzne odporúčania tomu nezodpovedajú, treba sa snažiť a zabojovať.
Ale záujem dieťaťa je vždy na prvom mieste. A ten je jasný… bude chodiť bežným autobusom, do bežného kina, do bežného obchodu, bude žiť v bežnej obci, v bežnom svete… Nič špeciálne nebude ani len jesť (žiadne dinosaurie vajcia!).
Deti so zdravotným znevýhodnením navštevujú bežné školy
Väčšina krajín v Európe má určitý systém špeciálneho školstva pre deti so zdravotným znevýhodnením. Avšak, v niektorých krajinách sa viac preferuje inkluzívne vzdelávanie, kde sú deti so zdravotným znevýhodnením začlenené do bežných škôl. Tento prístup sa snaží o integráciu a poskytovanie podpory priamo v bežných školách. Tu sú príklady niektorých krajín, ktoré preferujú viac inkluzívny prístup, ale stále majú aj špeciálne školstvo:
- Švédsko: Väčšina detí so zdravotným znevýhodnením je vzdelávaná v bežných školách s podporou asistentov a špeciálnych pedagógov. Špeciálne školy existujú, ale sú menej časté a sú určené pre deti s ťažšími formami postihnutia.
- Nórsko: Má silný inkluzívny vzdelávací systém, kde sú deti so zdravotným znevýhodnením integrované do bežných škôl. Špeciálne školy sú k dispozícii, ale veľký dôraz sa kladie na podporu detí v bežných školách.
- Dánsko: Uprednostňuje inkluzívne vzdelávanie s cieľom integrovať deti so zdravotným znevýhodnením do bežných tried. Špeciálne školy existujú, ale veľká časť detí dostáva podporu v rámci bežného školského systému.
- Fínsko: Má silný inkluzívny systém, kde sú deti so zdravotným znevýhodnením začlenené do bežných tried s potrebnou podporou. Fínsko má aj špeciálne školy, ale preferuje sa inklúzia.
- Spojené kráľovstvo: Má zmiešaný systém, kde sú deti so zdravotným znevýhodnením začlenené do bežných škôl, ale existujú aj špeciálne školy (special schools) pre deti, ktoré potrebujú viac špecifickú podporu.
- Írsko: Podporuje inkluzívne vzdelávanie a mnoho detí so zdravotným znevýhodnením navštevuje bežné školy s potrebnou podporou. Špeciálne školy sú k dispozícii pre deti s ťažšími formami postihnutia.
- Francúzsko: Kombinuje inkluzívne vzdelávanie s existenciou špeciálnych škôl. Deti so zdravotným znevýhodnením sú často začlenené do bežných škôl, ale existujú aj špeciálne školy pre tie, ktoré potrebujú špecifickú podporu.
- Španielsko: Má inkluzívny vzdelávací systém s podporou pre deti so zdravotným znevýhodnením v bežných školách, ale existujú aj špeciálne školy.
- Taliansko: Silne podporuje inkluzívne vzdelávanie a väčšina detí so zdravotným znevýhodnením je začlenená do bežných škôl. Špeciálne školy existujú, ale sú menej časté.
Inkluzívne vzdelávanie sa stáva čoraz bežnejším prístupom v mnohých európskych krajinách. Cieľom je poskytnúť deťom so zdravotným znevýhodnením čo najväčšiu možnú integráciu do spoločnosti a zabezpečiť, aby dostali potrebnú podporu priamo v bežných školách. Napriek tomu väčšina krajín má stále aj špeciálne školstvo pre deti, ktoré potrebujú intenzívnejšiu alebo špecifickejšiu podporu.
Príklad inkluzívneho vzdelávania vo Veľkej Británii na základe skúseností mamičky z našej komunity.
Vo Veľkej Británii zväčša deti s Downovým syndrómom všetky začínajú v bežnej skole, aj tie neverbálne, aj tie s pridruženou diagnózou autizmu. Podľa toho, ako dlho dieťa z bežnej školy benefituje, tak dlho ostáva v bežnom systéme. Mnohí rodičia sa okolo veku dieťaťa 8 – 10r. rozhodujú – a rozhodnutie robia výlučne rodičia! – či dať diata do špeciálnej školy alebo ho nechať v bežnom systéme. V bežnom systéme má dieťa asistenta pedagóga (podpora 1 na 1), v špeciálnej skole je v triede málo deti, no podpora je skôr bližšie 1 na 2.
V 11 rokoch sa základná škola končí, stredná škola predstavuje až do 16 rokov typ všeobecnovzdelávacej školy. Tu už väčšina detí s Downovým syndrómom ide do „špeciálnej jednotky“ v rámci strednej školy a má minimálny kontakt s bežnými deťmi (možno jedna či dve spoločné vyučovacie hodiny a obedy). Ale poznám deti s Downovým syndrómom, ktoré pokračujú aj na strednej skole v bežných triedach, s 1 na 1 asistentom až do 16 rokov. Deti s Downovým syndrómom sú v školskom systéme do 19 rokov. Potom ešte môžu ísť na ‘college’, čo je nadstavba, ale s odbormi podobnými slovenskému učilišťu.
Môj 7-ročný syn chodí do 2. triedy v bežnej skole, ma dve asistentky (dve, striedajú sa, jedna dopoludnia, jedna popoludní) a zdá sa nám, že základnú školu dokončí celú na tejto škole, keďže v nej veľmi prosperuje. Číta na úrovni rovesníkov, píše horšie, ale píše a napíše všetko, čo chce, len s chybami (vynecháva písmenka), hrá na flautu, s chalanmi cez prestávky futbal. Školu miluje. To nepíšem, aby som sa nim chválila, ale na ilustráciu, aká prospešná je integrácia v bežnej skole.
Je to ale cele o prístupe celej spoločnosti, všetci rodičia deti zo školy syna poznajú, fandia nám, pozývajú syna na narodeninové oslavy… Cudzí ľudia na ulici sa tešia, keď ho vidia (rád sa s nimi rozprava, spýta sa ich na meno), v obchode im nevadí, keď im dá niečo do vozíka, chytí ich za ruku (alebo nohu)… Na Slovensku, kam v lete chodíme za starými rodičmi, na neho zväčša len zazerajú.