V nadväznosti na predchádzajúci článok o tom, ako sa Kiko dostal do bežnej školy, kde sme jasne videli, že aj keď ide o základné právo, prijatie dieťaťa s Downovým syndrómom do bežnej školy nie je vôbec jednoduché ani samozrejmé.
(https://downovsyndrom.org/pre-rodicov/co-mame-nove-alebo-kika-prijali-na-beznu-zakladnu-skolu/)
Tento článok píšem práve s cieľom ukázať ti, aká dôležitá je inklúzia. Pretože nie je dôležitá len pre ľudí s Downovým syndrómom, ale aj pre bežné deti, pre učiteľov, rodičov a všetkých tých, ktorí sa stretávajú s predsudkami a stále majú obavy z neznámeho.
Nedostatočná inklúzia na školách?
Predsudky môžu byť škodlivé v mnohých oblastiach života ľudí s Downovým syndrómom. Aby sa im darilo, potrebujú dobré vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Mali by mať aj možnosť zamestnania sa a samostatného bývania. Potrebujú aj priateľov.
A diskriminačné postoje môžu všetky tieto veci ohroziť.
Vzdelávanie má zásadný vplyv na rozvoj detí a je základným pilierom ich integrácie do spoločnosti. Bohužiaľ, mnoho detí s Downovým syndrómom kvôli svojej odlišnosti končí v špeciálnych školách, čím sú vylúčené z bežného všeobecného prúdu vzdelávania. Tento prístup výrazne ovplyvňuje ich schopnosť budovať si priateľstvá a sociálne vzťahy, ktoré sú nevyhnutné pre ich osobný a emocionálny rozvoj.
Čo na to Dohovor OSN?
Článok 24
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je na strane inklúzie. Jednoznačne stanovuje, že deti so zdravotným postihnutím by mali byť zahrnuté do bežných vzdelávacích systémov a mali by mať prístup k rovnakým príležitostiam ako ich bežní rovesníci. Slovensko však tieto zásady už roky nedodržiava a porušuje tým zásadu rovnosti prístupu k vzdelávaniu i zamestnávaniu ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Náš školský zákon teda inklúziu nepodporuje. Naopak, umožňuje obštrukcie zo strany vedenia škôl, ktoré sú časté a rodičia sú s nimi konfrontovaní.
Aký je dôvod nedostatočnej inklúzie a prijatia na školách?
Hlavným dôvodom nedostatočnej integrácie ľudí s Downovým syndrómom do bežných škôl je pravdepodobne strach z odlišnosti a neznámeho. Strach z odlišnosti môže prameniť z nedostatku informácií, ako aj z kultúrnych a sociálnych faktorov. V dôsledku toho môže dochádzať k vytváraniu vlastných nepravdivých predstáv a predsudkov voči ľuďom s Downovým syndrómom, čo následne komplikuje ich inklúziu do bežného školského prostredia.
Ďalším dôvodom je predpoklad, že deti s Downovým syndrómom štúdium na bežnej škole jednoducho nezvládnu. Tento názor však opäť vychádza z nedostatku dôvery v potenciál týchto detí na základe zastaraných stereotypov. Štúdia z roku 2018 zverejnená v American Journal on Intellectual and Developmental Disabilities ukázala, že deti s Downovým syndrómom, ktoré boli integrované do bežných školských tried, vykazovali lepšie sociálne zručnosti a akademické výsledky v porovnaní s tými, ktoré boli umiestnené v špeciálnych školách. Práve tým, že ich nepodporujeme a nesprávne posudzujeme ich skutočný potenciál, im bránime v plnom rozvoji a začlenení do spoločnosti
Spoločnosťou sa šíria rôzne nepravdivé a bigotné informácie o Downovom syndróme, ktoré týchto jednotlivcov neoprávnene škatuľkujú. Tento fenomén je ešte zosilnený tým, že ľudia môžu mať s ľuďmi s Downovým syndrómom len obmedzený kontakt (ľudia s Downovým syndrómom tvoria pomerne malú skupinu, napr. na Slovensku sa ročne narodí len 50-70 detí s Downovým syndrómom). Niekedy sa stáva, že ľudia majú skúsenosť iba s jedným prípadom človeka s Downovým syndrómom a na základe tejto skúsenosti všeobecne hodnotia všetkých ľudí. Tento druh zovšeobecňovania však vôbec nie je spravodlivý.
Je dôležité si uvedomiť, že každý človek s Downovým syndrómom je jedinečný svojimi schopnosťami, záujmami a osobnostnými črtami.
U bežných ľudí sa tiež nezovšeobecňujú všetci na základe jednej “nepríjemnej” skúsenosti. Prečo by sme teda mali robiť výnimku pri ľuďoch s Downovým syndrómom?
Aké výhody inklúzia prináša?
Už na začiatku som načrtla, že inklúzia na školách je mimoriadne dôležitá nie len pre ľudí s Downovým syndrómom, ale pre všetkých tých, ktorí stále čelia predsudkom a obavám z neznámeho. Tento strach je prirodzený a dokonca s ním zápasilo aj mnoho rodín predtým, ako sa im narodilo dieťa s Downovým syndrómom. Integrácia týchto ľudí do bežného života však predstavuje riešenie. Poskytuje im príležitosť žiť plnohodnotný život bez toho, aby boli izolovaní len na základe svojej odlišnosti. Zároveň dáva príležitosť ostatným spoznať ich a zistiť, že títo jednotlivci sú ľudia ako všetci ostatní. Existuje totiž iba jeden jediný liek proti strachu z odlišnosti a tým je osobná skúsenosť.
“Ľudia so zdravotným postihnutím často trávia hodiny učením sa, ako ‚správne‘ komunikovať s ostatnými, prečo teda neučíme aj bežných ľudí ako komunikovať s ľudmi so zdravotným postihnutím (aj o nich)?”
Aj zahraničné štúdie ukazujú, že inkluzívne vzdelávanie je prospešné pre všetkých študentov, nielen pre deti so špeciálnymi potrebami. Tieto výhody zahŕňajú napríklad:
- Významné priateľstvá
- Zvýšená empatia a scitlivenie
- Pochopenie a akceptácia rozmanitosti
- Úcta a rešpekt ku všetkým ľuďom
- Príprava študentov na život v inkluzívnej spoločnosti v dospelosti
- Lepšie akademické výsledky
Z pohľadu ergoterapeuta je pocit spolupatričnosti jedným z kľúčových faktorov, ktoré formujú človeka:
„Cesta k inkluzívnemu vzdelávaniu je stále pomerne skalnatá a plná prekážok, ale prispieva k budovaniu charakteru nielen u študentov so špeciálnymi potrebami, ale aj u ich rovesníkov. Vidieť, ako sa ostatní spolužiaci učia komunikovať, vychádzať v ústrety a pomáhať svojim rovesníkom, čo je dôležitá vlastnosť, ktorú si osvojujú v školách. Naša spoločnosť je plná rôznorodých ľudí a všetci by mali byť akceptovaní a prijatí takí, akí sú. Ak si rodič alebo nie, máš dieťa so zdravotným postihnutím alebo nie, snaž sa nepozerať na to, čo dieťa nedokáže, ale skôr na to, čoho všetkého je schopné.“
Inkluzívne vzdelávanie nie je len príjemným doplnkom, ale je v prvom rade ľudským právom. Každé dieťa má nárok na inkluzívne a kvalitné vzdelanie. Inklúzia v školách a vzdelávacom systéme umožňuje deťom so špeciálnymi potrebami vzdelávať sa vedľa ich rovesníkov bez segregácie a znevýhodňovania. Dôležité je zdôrazniť, že tento prístup nie je len morálne správny, ale je aj praktický, pretože prispieva k lepšiemu porozumeniu a akceptácii rozmanitosti medzi študentmi.
Cesta k inklúzii často kľukatá a vyžaduje prispôsobenie sa individuálnym potrebám rôznych študentov. Napriek tomu sú jej prínosy zrejmé: pomáha pripravovať mladých ľudí na život v inkluzívnej spoločnosti, kde dokážu efektívne spolupracovať napriek svojim rozdielom. Inklúzia taktiež vedie k lepším akademickým výsledkom a poskytuje ľuďom so špeciálnymi potrebami príležitosť nájsť cestu k úspešnejšiemu a plnohodnotnejšiemu životu.
Preto je inkluzívne vzdelávanie nielen otázkou rovnosti a spravodlivosti, ale je aj cestou k lepšej spoločnosti, kde má každý jednotlivec príležitosť rozvíjať svoj potenciál a prispievať svojimi schopnosťami do chodu spoločnosti.
Autor: Emma Plesníková