Princezná Alexandrine Irene Pruská (1915 – 1980)
Narodila sa 7. apríla 1915 v Kronprinzenpalais v Berlíne ako najstaršia dcéra a v poradí už piate dieťa nemeckého korunného princa Wilhelma a jeho manželky Cecílie Meklenbursko-Schwerinskej. Jej stredné meno Irene (grécky výraz pre „mier“) pravdepodobne dostala kvôli jej narodeniu v druhom roku prvej svetovej vojny. Pred ňou sa narodili jej starší bratia Wilhelm, Ľudovít Ferdinand, Hubert a Frederick. Alexandrinina jediná sestra Cecilie sa narodila v roku 1917. Alexandrine doma hovorili jednoducho „Adini“.
Jej starými rodičmi boli nemecký cisár Wilhelm II. a jeho manželka Augusta Viktória Šlezvicko-Holštýnska , a z matkinej strany Fridrich František III. Meklenbursko-Schwerinský a ruská veľkovojvodkyňa Anastasia Michajlovna. Alexandrine bola členkou rodu Hohenzollernovcov.
Krátko po jej narodení sa zistilo, že má Downov syndróm. Rodina to vzala ako úplnú samozrejmosť a v časoch, keď zdravotné znevýhodnenie bolo skôr skrývané, Adine rodina prijala s otvorenou náručou, nikdy ju neskrývala a nikdy nestála bokom od rodinných a spoločenských udalostí, o čom svedčí aj množstvo dochovaných fotografií. Nachádzame na nich rozkošné dievčatko a neskôr aj distingvovanú mladú dámu, ktorá sa aktívne zapájala do rodinného a spoločenského života. Starala sa o ňu jej zdravotná sestra Selma Boese.
Vyrastala spolu so svojimi súrodencami v Postupime a na zámku Oelsv Dolnom Sliezsku. Ako tínedžerka Alexandrine navštevovala Trüpersche Sonderschule v Jene, školu zameranú na vzdelávanie mladých žien so špeciálnymi potrebami. Táto škola vznikla ako prvá vzdelávaciu inštitúciu v Európe zameranú na akademické a umelecké vzdelávanie detí s intelektovým a fyzickým znevýhodnením. V roku 1934 bola spolu so svojou sestrou Cecilie birmovaná. V roku 1936 sa presťahovala do Niederpöckingu v Bavorsku, kde v ústraní prežila aj druhú svetovú vojnu. Koncom roka 1945 sa nakoniec presťahovala do malého domu pri jazere Starnberg, v ktorom žila až do svojej smrti. Pravidelne ju tam navštevovala jej rodina, najmä brat Louis Ferdinand.
Jej matka, korunná princezná Cecília, vo svojich pamätiach z roku 1952 napísala, že Alexandrine sa takmer výlučne venovala svojej láske k prírode a milovala umenie. Rada podnikala dlhé prechádzky a mala vášeň pre hudbu a maľovanie, najmä pre nemecký expresionizmus.
Alexandrine zomrela v roku 1980 a je pochovaná na malom rodinnom cintoríne v dôstojníckej záhrade bašty svätého Michala na hrade Hohenzollern, kde sa nachádzajú aj hroby jej rodičov.
