„Keby sme zo skautu vylúčili toho, čo nevidí na jedno oko a toho s barlou, kde je hranica? Kto by bol na rade potom? Dyslektik? Keby sme hľadali len bezchybných členov, museli by sme neustále redukovať skupinu a bolo by nás stále menej, pretože každý máme niečo…!“
Vedeli ste, že Slovensko má v rámci vyspelých krajín sveta jednu z najsegregovanejších spoločností?
Naše školy sú v miere socio-ekonomickej segregácie na 62. priečke zo 63 krajín OECD (Organizácia pre európsku spoluprácu a rozvoj). Znamená to napríklad, že chudobné a bohaté deti majú veľmi malú šancu, že budú navštevovať tie isté školy spoločne.
Na bežných školách zase napríklad veľmi chýbajú deti so zdravotným znevýhodnením alebo deti so špeciálnymi potrebami – na Slovensku ich posielame do špeciálnych škôl či špeciálnych tried. Pokiaľ sú integrované v bežnej triede, sú neustále vyčleňované z kolektívu. A toto je problém pre všetky deti, nielen pre tie, ktoré majú znevýhodnenie.
Inkluzívne vzdelávanie súvisí s rozmanitosťou. Rozmanitosť je v spoločnosti potrebná. Prečo?
Rozmanitosť v spoločnosti existuje, nemôžeme pred tým zatvárať oči. Výskumy ukazujú, že zručnosti budúcnosti, akými sú kritické myslenie, či kreativita, komunikácia, sa najlepšie rozvíjajú práve v rozmanitých skupinách, či rozmanitých triedach v školách.
Každý, kto vedie ľudí, vie, že rozmanitosť prináša do tímov obrovskú efektivitu a pridanú hodnotu. Ľudia majú rôzne zázemia, nápady, skúsenosti, rôzne uhly pohľadov, ktoré môžu byť veľmi obohacujúce.
Platí to aj pre vzdelávanie detí. Inkluzívne vzdelávanie je pre všetkých. V inkluzívnej škôlke či škole si deti nevyberáme. Dostupné sú im bez ohľadu na zdravotné znevýhodnenie, nadanie, sociálny status či finančné možnosti rodiny. Princípom je, aby sa všetky deti mohli učiť, vyrastať a rozvíjať spolu, aby neboli oddeľované. V takýchto kolektívoch sa učia všetky deti najlepšie.
Dôležitým rozmerom inkluzívneho vzdelávania je väčšia pravdepodobnosť, že deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré ním prechádzajú, si skôr nájdu v dospelosti prácu, čiže nemusia byť v doživotnej opatere v rôznych zariadeniach alebo odkázané na príbuzných. Inklúzia vedie k samostatnosti, rozširuje sociálne kontakty. Pokiaľ do nej investujeme, investujeme do budúcnosti nás všetkých.
Ľudia so zdravotným znevýhodnením majú rovnaké ciele v oblasti priateľstiev, vzťahov, obliekania, sociálnej morálky ako ostatní ľudia bez znevýhodnenia. Ich ciele sú väčšinou rovnaké, ale ich príležitosť dosiahnuť tieto ciele je obmedzená. To sa musí zmeniť.
Čo treba teda zmeniť?
Stále nie je vytvorený priestor pre inklúziu v školách. To znamená, ľuďom so zdravotným znevýhodnením chýba stimulácia, príležitosti na verbálnu komunikáciu problémov a riešenie sociálnych interakcií, ale aj možnosti rozvíjania komunitných priateľstiev – to všetko sú zásadné zručnosti v pre dospelosť.
Je dôležité, aby si aj rodiny uvedomili, že inklúzia nie je len otázkou inklúzie v rámci škôl, ale je aj otázkou inklúzie v domácnosti a komunite. Napríklad niektoré výskumy ukázali, že od tínedžerov, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, sa vyžaduje, aby v porovnaní s bežnými tínedžermi chodili spať oveľa skôr. Tiež dokázali, že majú menej priateľov, zriedka si vyjdú s priateľmi von, pravdepodobne nedostávajú ani pravidelné vreckové, skôr len príležitostne, keď o to požiadajú. Celý problém je v tom, že sa pohybujú v akomsi uzavretom priestore, v úzko ohraničenej komunite, v špeciálnej škole a pod. Pričom rodičia sa im snažia zariadiť pohodlný život bez toho, aby im dávali príležitosti na vlastné samostatné konanie a objavovanie. Chýba im to, čo je dôležité pre biologický vývoj mozgu, a potom aj v sociálnych a kognitívnych výkonoch ľudí v dospelosti.
O prospešnosti inklúzie – začlenení detí s akýmkoľvek znevýhodnením do bežného kolektívu a do bežných aktivít, dnes zrejme nikto nepochybuje. Potvrdzuje to aj najnovšia štúdia austrálskeho Telethon Kids Institute, ktorá zdôrazňuje obojstrannú prospešnosť inklúzie pre komunitu. Štúdia podčiarkuje, ako výrazne sa zlepšuje kvalita života ľudí so znevýhodnením, ak sú integrovaní do bežnej komunity.
Preto vedci z Telethon Kids Institute vyzývajú, aby deti so zdravotným znevýhodnením mali viac príležitostí zúčastňovať sa bežného komunitného a spoločenského života, pretože zistili, že existuje jasná súvislosť medzi participáciou na bežných aktivitách a kvalitou života.
Vedci z Telethon Kids Institute skúmali 435 detí s rôznym znevýhodnením, vrátane intelektového, autistického, mozgovej obrny, Downovho syndrómu a Rettovho syndrómu. Zistili, že deti, ktoré boli začlenené do aktivít s bežnými rovesníkmi – a to aspoň raz týždenne (nie menej často) – mali výrazne vyššie skóre kvality života. Zamerali sa pritom na ich funkčné zručnosti, teda na to ako zvládajú praktické zručnosti – sebaobslužné, komunikačné a sociálne – potrebné v každodennom živote.
„Chceli sme lepšie pochopiť vzťah medzi úrovňou funkčných schopností a kvalitou života a tiež to, či taká jednoduchá vec, ako je účasť na aktivitách komunity – niečo, čo väčšina ľudí považuje za samozrejmosť, ale čo môže byť pre deti so zdravotným znevýhodnením ťažšie dostupné – môže zmeniť kvalitu života týchto detí,“ hovorí Jenny Downs z výskumu, ktorý bol publikovaný v časopise Developmental Medicine and Child Neurology začiatkom októbra 2020.
Na základe dotazníkov vedci vypočítali skóre kvality života zo 100 pre každého účastníka. Priemerné skóre kvality života bolo 69 zo 100, pričom deti, ktoré mali horšie funkčné schopnosti, mali tendenciu k nižšej kvalite života. Vedci však zistili, že účastníci s vyššou úrovňou účasti v komunite – najmenej raz týždenne v porovnaní s iba niekoľkokrát za niekoľko mesiacov – mali skóre kvality života až o deväť bodov vyššie.
Častejšia participácia na aktivitách komunity bola teda spojená s celkovo vyššou kvalitou života, a to aj pre deti s horšími funkčnými schopnosťami.
„Aj keď sa tieto zistenia môžu javiť ako zdravý úsudok, to, čo sme po prvýkrát urobili, je to, že sme rozdiel kvantifikovali,“ dodáva Jenny Downs.
Výsledky poskytli dôkazy, že častejšie zapájanie detí so zdravotným znevýhodnením do zábavných, zaujímavých spoločenských, športových, umeleckých a rekreačných aktivít, je absolútne prospešné. Tieto druhy aktivít môžu prispieť k rozvoju emočnej pohody a sociálnych väzieb a sú obzvlášť dôležité na potlačenie sociálnej izolácie, ktorú zažíva veľa detí so zdravotným znevýhodnením.
Okrem toho zapojenie detí so zdravotným znevýhodnením do komunitného života nie je prospešné iba pre tieto deti a ich rodiny, ale pre celú komunitu. Deti so zdravotným znevýhodnením majú nesmierne dôležitý prínos pre spoločnosť ako celok.
„Všetky deti potrebujú príležitosť prekonať rozdiely a nájsť spoločnú reč a naučiť sa, ako sa vyrovnať s rozdielmi. Môj ideálny svet je taký, kde sa deti s akýmkoľvek druhom zdravotného znevýhodnenia zúčastňujú rovnakých aktivít ako ktokoľvek iný,“ uzatvára Jenny Downs. „Teraz máme aj dôkazy, ktoré odôvodňujú, prečo potrebujeme integrovať deti so znevýhodnením do bežných aktivít. Vidíme rozdiel, ktorý ovplyvňuje kvalitu života takéhoto dieťaťa.“
Aký je náš záver?
Inkluzívna, teda otvorená spoločnosť je schopná prijímať zo svojho okolia – i zo svojho vnútra – impulzy a zmeny meniacej sa reality. Je schopná na ne reagovať a meniť sa vzhľadom na aktuálnu situáciu. Exkluzívna, teda uzatvorená spoločnosť sa naopak zmenám bráni, uzatvára sa sama so seba a nenapreduje. Otvorené spoločnosti rastú, uzavreté sa zmenšujú, sú strnulé a žijú z vlastných mýtov, ktoré ich uzatvárajú so seba. Pre naše deti – všetky bez rozdielu – je inkluzívne prostredie potrebné, preto práve na nich bude záležať, v akej spoločnosti budú žiť.
https://thewest.com.au/lifestyle/why-inclusion-is-important-ng-b881682078z