Bratislava
21. marca s vami neoslavujem len Svetový deň Downovho syndrómu, ale je to pre mňa deň, keď som vás našla. 21. marca 2018 som totiž na svoju fotostránku dala výzvu, že bez nároku na honorár odfotím dieťa (deti) s Downovým syndrómom. Vtedy som ani sama nevedela, do čoho idem, čo ma čaká, aký to má význam a kam to povedie.
Práve vďaka foteniu som spoznávala nové deti a ich rodičov, nadväzovala kamarátstva a nechala sa vťahovať do komunity, v ktorej sa dnes dobre cítim, ktorá ma obohacuje a inšpiruje. V čom chcem byť teda užitočná? Fotím akcie, podujatia, portréty. Píšem, píšem, píšem… o všetkom, o čom treba písať. Redakčne upravujem, čo treba upraviť. Prekladám články zo zahraničnej tlače. Starám sa o náš FB profil. A snažím sa naplniť našu web stránku obsahom. Ak treba niečo zorganizovať, zorganizujem. Okrem toho vymýšľam nové iniciatívy, akcie, prinášam nové nápady a podnety, až sú z toho všetci otrávení. Teda občas. Dievčatá pre všetko potrebuje každá organizácia.
Všetko toto ako jediná „intaktná“ členka tímu robím preto, lebo mi záleží na tom, aby bol svet krajší a hlavne pestrejší, aby spoločnosť zachytila naše signály a aby sa naučila vnímať inakosť ako úplne prirodzený každodenný fenomén.
Exkluzívna, uzavretá spoločnosť nie je ochotná robiť zmeny a vyvíjať sa. Naopak, zmenám sa bráni, uzatvára sa sama do seba, buduje okolo seba múr, ktorý ju má chrániť aj pred „inakosťou“. Stagnuje. Inkluzívna spoločnosť je naopak otvorená novým impulzom a podnetom zvnútra aj zvonku, je schopná na ne reagovať, meniť sa a napredovať v tom najlepšom zmysle slova. Preto som jednoznačným zástancom inklúzie.
