Vojtova metóda je využívaná na včasnú diagnostiku a liečbu motorických porúch. Metóda je založená na princípe reflexnej lokomócie, teda automatickom pohybe, ktorý je zakódovaný v našej centrálnej nervovej sústave.
Metódu vytvoril český neurológ prof. MUDr. Václav Vojta, ktorý dokázal, že aj u chorých detí s poruchou motoriky je možné opakovanými cvičeniami aktivovať centrálnu nervovú sústavu a následne preniesť zakódované funkcie do spontánnej motoriky.
Čo je jej princípom?
K aktivácii reflexnej lokomócie dochádza na základe podráždenia tzv. aktivačných zón. Je to vlastne vyvíjanie tlaku alebo ťahu na tieto zóny. To dosiahneme polohovaním dieťaťa. Polohovanie je doplnené o uhlové nastavenie končatín a trupu, čo spôsobuje tlak alebo ťah v kĺboch. Tým vzniká odpor proti pohybu, ktorý pohyb evokuje a napomáha k správnej aktivácii jednotlivých svalových skupín a jej následným rozšírením do celého tela.
Kedy sa odporúča?
Typickým znakom Downovho syndrómu je nízka úroveň svalového napätia, čím je znížená aj svalová koordinácia nielen trupu, ale aj svalstva tváre a jazyka. Ďalej je to voľnosť väzivového aparátu a s tým spojená kĺbová hypermobilita. Preto neurológovia často odporúčajú Vojtovu metódu. Úvodné cvičenie by malo vždy prebiehať pod dozorom fyzioterapeuta, ktorý rodiča poučí, ako má doma s dieťaťom cvičiť. Cvičenie by malo prebiehať niekoľkokrát do dňa, podľa závažnosti. Pre dosiahnutie optimálnych výsledkov je potrebná pravidelnosť cvičení.
Kedy sa neodporúča?
Vojtova metóda sa neodporúča pri vrodených poruchách srdca a následných operáciách, infekciách dýchacích ciest, pľúcnom ochorení, horúčke, zápalovom ochorení či po očkovaní.
Skúsenosti rodičov:
Vojtovku sme cvičili od 4 mesiacov, necelý polrok. Keď sa dcéra postavila a začala chodiť, povedali nám, že už viac nevedia spraviť, že zvyšok už zvládne sama. Už jej stačí cvičiť doma na fitlopte. Viac ako rok bola dcéra pohybovo na rovnakej úrovni, kým sme sa nedostali do Piešťan do Axisu na pobyt. Tam sa zase rozbehla.
Vojtovku sme cvičili poctivo 3-5x denne (pretože maximálne 3x sa to podarilo tak, ako to malo byť) od šiestich mesiacov do roka a šiestich mesiacov. Samozrejme, keď nespolupracoval, tak som ho nenútila. Ak mal soplík, tak sme necvičili. Vojtova metóda v našom prevedení bola spojená s neskutočným plačom, ale cvičili sme aj tak, pretože mu to pomáhalo. Ako vravím plač-neplač, ideš. Vojtovka Nikolaja nakopla tým správnym smerom. Teraz pokračujeme, no už nie s vojtovkou, ale Bobath konceptom a cvikmi Nikovi na mieru.
Aj my sme od bábätka začali cvičiť vojtovku. Chodili sme od bábätka na všetky pobyty, čo sa dalo a tam nás to učili. Ale doma mi malá pri tom strašne plakala, tak som to rýchlo vzdala. Prišlo mi, že psychické zdravie je dôležitejšie než fyzické. Ja celkovo som deti nevedela nechať plakať. A tak sme začali cvičiť namiesto toho Bobath na fit lopte. Kúpila som takú trojnožku, na ktorej akoby visela (zabudla som ako sa to volá) a chodili sme na plávajúce bábätká. Používali sme rôzne hrazdičky. No a napredovala aj bez plačúcej vojtovky. V dvoch rokoch začala chodiť. No ak to dieťa (a rodič) znáša, vojtovka určite pomôže.
My sme vojtovku cvičili od bábätka. Po roku sme však prestali, lebo sa nám zdali benefity iných druhov terapií lepšie. Napríklad Bobath, hipoterapia či baby plávanie.
Vojtovku Aninka cvičila od 23. dňa svojho života cca do roka. Plakala iba výnimočne, nám pri tom pomohlo, keď som jej spievala. Dokonca sme mali aj cvičenia, že sa usmievala. Podľa mňa je veľmi dôležité nastavenie maminy, resp. toho, kto cvičí s dieťaťom. Keď ten človek bude nastavený tak, že chúďa dieťa, ako sa mu ubližuje, tak nikdy to nebude mať taký efekt, ako keď je nastavený tak, že robíme to pre dobro dieťatka. Teraz pokračujeme cvičením Bobath.
Vojtovku sme začali cvičiť už v pôrodnici. Ukázali mi jeden cvik, ktorý som s ním cvičila cca 2 mesiace. Od 2 mesiacov chodíme do Tetisu, kde nám toho ukázali viac a cvičíme doteraz (7, 5 mesiaca ). Niekedy to ide s krikom, inokedy sa zasmejeme pri cvičení obidvaja. Či mu to pomáha? Určite áno, len neviem v akej miere. Okrem vojtovky s ním cvičím svojpomocne, či už na fitlopte, overballe alebo len tak v rámci hry. Určite však budeme s vojtovkou pokračovať minimálne dovtedy, kým sa nepostaví na nohy. Aj keď už teraz je ho ťažké udržať.
Ja som začala s Eliškou cvičiť od 3 mesiacov. Raz sme boli v štátnej rehabilitačnej nemocnici a povedala som si, že nikdy viac. Vymenili sme ju za súkromnú fyzioterapeutku a neľutujem. Cvičili sme do 1 roka 4x denne a celý čas bez plaču. Mala na mieru cviky obmieňané každé 2 týždne podľa aktuálnej situácie svalov, ktoré vykazovali oslabenie. Teraz už cvičíme len Bobath koncept, cviky na balančných podložkách a fitlopte, v lete veľa pláva.
My sme cvičili vojtovku od začiatku, už v nemocnici týždeň po narodení sme začali. Monika neplakala, skôr sa jedovala a niekedy aj smiala. Cvičili sme asi do 1, 5 roka 3-4x denne a potom, že už nemáme. Máme veľa behať a hlavne po vonku. Teraz chodíme raz do roka do kúpeľov, kde nám ukážu nové inšpirácie, či už cviky alebo aj pomôcky.
My sme vojtovku začali cvičiť v 4 mesiacoch a cvičili sme ju asi 3 mesiace, Timko pri nej plakával, hneval sa a ja som to proste nedávala. Tak sme prešli na Bobath a k tomu iné terapie, ako baby plávanie, babybalance, hipoterapia. A za nás super, som rada, že sme vo vojtovke nasilu nepokračovali, a že sú aj iné možnosti a cesty. A myslím si, že to treba aj novým rodičom povedať, a nie len nútiť cvičiť vojtovku, „lebo je najlepšia“. Nie vždy to robí dobre na psychiku, či dieťaťu či rodičom. To je môj názor.
My sme cvičili vojtovku od 5mesiacov do pol roka, nenávidela som to. Ani výsledok som veľmi nevidela, lebo som to nevedela dobre cvičiť, takže nemám skúsenosť. Keď som prestala, mala som výčitky, že Miško nenapreduje a bude chodiť niekedy v 3 či 4 rokoch. Ale pred štyrmi mesiacmi sme začali s Bobath konceptom a začal bleskurýchle napredovať. Bolo mi povedané, že ide o to, ako veľmi je hypotonický. Tí čo majú veľkú hypotóniu, musia veľa cvičiť. Miškovi stačí cvičiť minimálne a napreduje rýchlo. Je to nefér, ale teším sa, že máme miernu hypotóniu.
My sme s Kikom vojtovku cvičili od 3 mesiacov do 1, 5 roka 4-5 krát denne… Vtedy už mal toľko síl v rukách, že by sme ho museli traja držať. Prešli sme na Bobath koncept. Na lopte bola väčšia zábava a je to zábava doteraz. Chodiť začal aj napriek intenzívnemu cvičeniu okolo 3 rokov, ale teraz behá ako strela. Niekedy spomínam ešte na zlaté časy, keď mi neušiel…..
My sme vojtovku začali cvičiť až v 10 mesiacoch (kvôli zápalu pľúc, sme skôr nemohli) a cvičili sme ju skoro do 2 rokov. Výsledky boli viditeľné. Cvičili sme 4x denne, vždy podľa potreby a na mieru pre Adel. A bez plaču. Potom sme prešli na Bobath a ten cvičíme doteraz. Používame balančné dosky a fit loptu. Jednoznačne ešte plávanie a koník.
My sme s Hankou začali kvôli operácii bruška s vojtovkou od cca 2, 5 mesiaca a vydržali sme tak do jej cca 2 rokov 4 mesiacov. Zo začiatku s veľkým plačom, neskôr bolo plaču menej a cvičili sme pokojne – šup-šup odcvičila, čo mala. Záležalo od cviku a nálady. Chodili sme v Trenčíne na rehabilitačné oddelenie do nemocnice pravidelne každé cca 2 týždne a cviky nám upravili alebo upozornili na chyby pri cvičení. Cvičili sme zo začiatku 4x denne, potom 3x a ku koncu už niekedy len 2x denne. Absolvovali sme pobyty v Martine aj Dunajskej Lužnej, kde prevažovala vojtovka, okrem posledného razu v Tetise, kde už začali na lopte. Neviem, kde by sme boli bez vojtovky, ale myslím si, že pri jej veľkej hypotónii a slabých kolienkach sme jej vojtovkou pomohli. K Bobathu bolo ťažko sa dostať, v našom okolí ho nikto necvičil. Ale nám veľmi pomohla zlatá pani Zuzana v ADORA – Mgr. Zuzana Cascino, ktorá s Hankou cvičila rôzne metódy a to nás vždy aj naučila, aby sme mohli trénovať aj doma.
My sme s Jožkom cvičili vojtovku od 2 mesiacov do 2 rokov. Cvičili sme 4x denne (podľa okolností aj menej). Za nás úplne super, aj keď to bolo skoro stále s plačom. Cvičili sme doma a raz do týždňa sme chodili na rehabilitáciu. Pri učení sa nových cvikov aj 2 či 3 krát do týždňa. Máme v našej rehabilitačnej výbornú oporu – bola nám k dispozícii po telefóne či na messengeri vždy. Vďaka nej sme to lepšie zvládali s cvikmi a aj teraz nám často poradí. Je super mať v rehabilitačnej aj oporu či kamarátku.
Cvičili sme od 2 mesiacov do 2, 5 roka. Potom som prestala, keďže my sme cestovali autobusom a bolo to na 4 hodiny, kým sme sa vrátili. Chcela som ju odplienkovať. To bol dôvod ukončenia. Fyzio s tým už aj súhlasila. Viktorke určite pomohla v pohybe aj v reči. Kým bola bábätko plakala, ale potom si zvykla a šlo to v pohode. Veľmi mi pomohli rady, lebo dcérka mala tendenciu robiť zlé pohyby, ako napríklad chodiť po zadku namiesto lozenia. To som jej nemala dovoliť, ale usmerniť ju iným smerom, Takže ja som to brala pozitívne, aj keď som zo začiatku mala slzy v očiach. Ja som chodila denne, lebo som nevedela s ňou doma cvičiť dobre.