Pred desiatimi rokmi spisovateľ a otec Paul Daugherty dcéry Jillian s Downovým syndrómom napísal dojímavý a inšpiratívny list. Adresoval ho Jillian v deň jej svadby.
Drahá Jillian,
Je popoludnie v deň tvojej svadby. 27. júna 2015. O dve hodiny sa vydáš na cestu svojho života, na cestu, ktorá bude ešte nezabudnuteľnejšia vďaka tomu, čo si dosiahla, aby si sa dostala až k tomuto dňu. Neviem, aká je šanca, že sa žena s Downovým syndrómom vydá za lásku svojho života. Viem len, že vy ste to dokázali.
Teraz si na poschodí a robíš posledné prípravy so svojou mamou a družičkami. Vlasy máš dokonale stočené nad štíhlym krkom. Tvoje šaty posiate drahokamami – „moje trblietky“, ako si ich nazvala – priťahujú každý záblesk neskorého popoludňajšieho slnka prenikajúceho cez okno. Tvoje líčenie – ten červený rúž! – akosi vylepšuje krásu, ktorá rastie odo dňa tvojho narodenia. Tvoj úsmev kvitne a je večný.
Som vonku, pod oknom, a hľadím hore. Žijeme pre takéto chvíle, keď sa nádeje a sny pretnú na sladkom mieste v čase. Keď príde všetko, čo sme si vždy predstavovali, a nadobudne dokonalú jasnosť. Blaženosť je možná. Viem to teraz, keď stojím pod tým oknom.
Mám všetko a nič, čo by som vám chcel povedať. Keď si sa narodila a celé roky potom som nejak nemusel riešiť, čo dosiahneš v akademickej oblasti. Tvoja mama a ja by sme to dokázali, ak by bolo treba, zákon by sme používali ako palicu. Dokázali by sme prinútiť učiteľov, aby ťa učili, a vedeli sme, že si získaš rešpekt svojich rovesníkov.
Čo sme však nemohli urobiť, bolo prinútiť ostatné deti, aby ťa mali rady. Prijali ťa, spriatelili sa s tebou, stáli pri tebe v životne dôležitých sociálnych interakciách. Premýšľali sme: „Čo je to za život dieťaťa, ak nie je naplnený prespávaním, narodeninovými oslavami a rande na plese?“
Vtedy som sa o teba bál. V tú noc, keď si mala 12 rokov a zišla si dolu schodmi: „Nemám žiadnych kamarátov,“ som hlboko vo vnútri plakal.
Všetci si pre svoje deti želáme to isté. Zdravie, šťastie a schopnosť zapájať sa do diania okolo seba a tešiť sa z neho nie sú len doménou bežných detí. Ich dosiahnutie je prirodzeným právom každého dieťaťa. Obával som sa o tvoju snahu, Jillian.
Nemal som sa čoho báť. Keď príde na socializáciu, si prirodzená. Na základnej škole ťa volali Starosta, pre tvoju schopnosť každého zaujať. Na strednej škole si tancovala v tanečnom tíme mladších žiakov. Štyri roky si navštevovala kurzy na vysokej škole a na každého, koho si stretla, si urobila dojem na celý život.
Spomínaš si na všetky tie veci, o ktorých ti hovorili, že ich nikdy neurobíš, Jills? Že nebudeš jazdiť na dvojkolesovom tátošovi a ani športovať? Nepôjdeš na vysokú školu. Určite sa nevydáš. A teraz… pozri sa na seba.
Si najmilší človek, akého poznám. Niekto, kto dokáže žiť život plný empatie a súcitu, bez zámerov a zákerností, si niekto, koho by sme všetci chceli poznať. Vyšlo ti to vďaka tomu, aký si človek.
Povedal by som ti, aby si svojmu snúbencovi Ryanovi venovala celé svoje srdce, ale to by bolo konštatovanie očividného. Povedala by som ti, aby si k nemu bola milá a nežná. Ale to už robíš s každým, koho poznáš. Prial by som vám celoživotné priateľstvo a vzájomnú úctu, ale vy dvaja ste spolu už desať rokov, takže úcta a priateľstvo sú samozrejmosťou.
Keď pred desiatimi rokmi vošiel do našich dverí mladý muž v obleku s náramkom z orchideí a povedal: „Prišiel som odviesť vašu dcéru na maturitný ples, pane,“ rozplynuli sa všetky obavy, ktoré som kedy mal o tvoj plnohodnotný život.
Teraz sa s Ryanom vydávate na spoločnú cestu. Je to nová výzva, ale nie je pre teba o nič náročnejšia ako pre kohokoľvek iného. Vzhľadom na to, kto ste, by to mohlo byť menej náročné. Ste obklopení šťastím a máte schopnosť robiť šťastnými iných.
Teraz vás vidím. Prípravná práca bola vykonaná, dvere sa otvárajú. Moje dievčatko, celé v bielom, prekračuje prah ďalšieho dosiahnutého sna. Stojím so zatajeným dychom ako prikovaný, úplne v tom momente. „Vyzeráš nádherne,“ je to najlepšie, na čo sa zmôžem.
Jillian mi ďakuje. „Vždy budem tvoje dievčatko,“ povie potom.
„Áno, budeš, zvládnem to. Je čas ísť, poviem. Čaká nás cesta.
Proste nádhera!