Luca bol gay, stále je gay – a nikdy to nebol problém – a dnes je s ňou. Je to Alba, dievčatko s Downovým syndrómom, ktoré si s láskou adoptoval v roku 2018 po dlhej ceste proti predsudkom o pestúnstve.
Tento životom dobre napísaný príbeh rozpráva nový film Nata per te (Narodená pre teba), ktorý v talianskych kinách hrajú od 5. októbra. Film z produkcie Vision Distribution uvidia diváci v dvoch stovkách talianskych kín.
Film vznikol podľa knihy hlavného hrdinu Lucu Trapaneseho, ktorý na nej pracoval spolu s Lucom Mercadantem.
Niekedy sa zdá, že osud do seba dokonale zapadá. Pre muža, ktorý sa chce stať otcom proti vôli sveta, je tu opustené dievčatko, ktoré potrebuje lásku a ktoré sa zdá, ako hovorí názov filmu, „zrodené pre neho“. „Príbeh ma veľmi dojal,“ hovorí režisér, „a tak som sa spojil s Lucom, aby som sa s ním stretol. Prijal ma on a jeho okolie a potom aj herci, ktorí do vývoja projektu vložili všetko potrebné nadšenie“.
Skutočný Trapanese, ktorý má bohaté skúsenosti s podporou ľudí s Downovým syndrómom, hovorí: „Je to určite zvláštne, že film rozpráva príbeh môjho života a ja som stále nažive. To vyvoláva obavy a očakávania… Keď som sa rozhodol byť otcom a vzal som si Albu do pestúnskej starostlivosti, netušil som, čo bude nasledovať. Tento príbeh však vyvolal množstvo otázok… Žena opustila dieťa v nemocnici, aby potom mala byť Alba umiestnená do pestúnskej starostlivosti. Viaceré manželské páry ju nechceli. Treba sa pýtať, čo je Downov syndróm a prečo sa rodinám nepomáha. A aká zložitá je pestúnska starostlivosť? Som hrdina? To vôbec nie je pravda. Ja nie som hrdina. Vychádzal som zo skúsenosti so zdravotným znevýhodnením, rozhodol som sa a bol som pripravený byť konkrétne otcom dieťaťa so zdravotným znevýhodnením“.
Trapanese bol prvým slobodným mužom, ktorý si v Taliansku adoptoval dieťa: „Táto otázka je legitímna. Ako slobodný muž nemôžem ísť na súd a požiadať o adopciu, ale môžem požiadať o pestúnstvo. Výnimočné je, že Alba sa narodila v nemocnici, zostala v nemocnici a nenašli sa páry, ktoré by si ju chceli adoptovať. Navrhli mi pestúnsku starostlivosť, potom sme s právnikom študovali, ako to zmeniť na adopciu. Ale bolo to možné len vďaka zhode faktorov: „dieťa so znevýhodnením“ a „osamelý rodič, ktorý o to žiada“. Zákon pochádza z roku 1983, čo je prelomový zákon, ak vezmeme do úvahy, ako v tých rokoch posudzovali homosexuálov, osamelých rodičov a deti s Downovým syndrómom, ktoré nazývali „mongoloidmi“. Možnosť teda existuje, ale ide o deti, ktoré sú z toho či onoho dôvodu vylúčené z tradičnej adopcie. Bol som predurčený na to, aby som si adoptoval dieťa so zdravotným znevýhodnením. Aj keby som dnes bol súčasťou páru, stále by som si vybral zdravotné znevýhodnenie. Čo sa však stane, ak sa na súd dostane slobodný človek, ktorý nie je pripravený postarať sa o dieťa so zdravotným znevýhodnením? Predstavte si, ako veľmi to obmedzuje schopnosti rodičov aj detí“.
Potom upresňuje: „Nešlo ani tak o otázku homosexuality. Mohlo by sa to stať aj heterosexuálnemu páru. Navyše musím povedať, že keď ma posudzovali psychológovia, súdy a inštitúcie, nikto sa ma nepýtal, či som homosexuál. Ja som to povedal. Chcel som, aby sa všetko dialo v zmysle pravdy, pretože som nechcel, aby niekto problematizoval niečo, čo pre mňa nikdy nebolo problémom, ale mohlo sa ním stať. Skutočným problémom je, že keby som mal dnes partnera, ktorý by so mnou vychovával Albu, a ja by som zomrel, nemal by na ňu žiadne citové ani zákonné práva. Neexistuje ani spoločnosť, ktorá by bola pripravená postarať sa o človeka so zdravotným znevýhodnením, keď rodič odíde. Už nežijeme v komunitnom spoločenstve. Všetko chýba. Všetko je založené na nádeji, že vlastné dieťa je v poriadku a dieťa so zdravotným znevýhodnením sa narodí niekomu inému“.
Veľmi ľahko sa však mohlo stať, že v dôsledku predsudkov Luca a Alba nemuseli byť rodina. Rodina nie je založená na biologických danostiach, ale aj na „logike“. Alba má okolo seba množstvo ľudí, ktorí ju milujú, v tomto prípade sa podarilo prekonať byrokratické prekážky. Film hovorí o ťažkostiach, ktoré môže mať človek, ktorý urobí takéto rozhodnutie, ale predovšetkým je to veľký príbeh lásky. Každá postava má dôležitú váhu, ktorá nesie príbeh dopredu, každá má svoj vlastný pohľad a emocionalitu. Preto aj prísna sudkyňa vo filme súhlasí: „Láska nie je len medzi mužom a ženou. Moja postava zastupuje inštitúcie a musí aplikovať zákony spred 40 rokov na prípady dneška.“