Nedávna výskumná štúdia priniesla ohromujúce zistenie, ktoré môže byť vôbec prvým prípadom Downovho syndrómu u neandertálcov.
Tento objav je o to pozoruhodnejší, že poskytuje dôkaz altruistického správania. Naznačuje, že prehistorickí ľudia mohli prejavovať súcit a podporu zraniteľnejším členom svojich spoločností. To poukazuje na schopnosť empatie a starostlivosti o komunitu.
V Cova Negra (Španielsko) boli objavené kostrové pozostatky neandertálskeho dieťaťa. Táto jaskyňa, ktorá sa nachádza v španielskej Valencii, má bohatú históriu významných neandertálskych nálezov. Dieťa dostalo meno Tina.
Štúdiu vykonanú na Tininých pozostatkoch viedli antropológovia z dvoch inštitúcií so sídlom v Španielsku, z univerzity v Alcale a z univerzity vo Valencii.
Inovatívne výskumné techniky: V štúdii sa na analýzu Tininých pozostatkov a diagnostikovanie Downovho syndrómu použili skeny pomocou mikropočítačovej tomografie a 3D modelovania.
Profesor Valentín Villaverde, odborník na prehistóriu z univerzity vo Valencii, upresňuje význam náleziska.
„Vykopávky v Cova Negra sú kľúčom k pochopeniu spôsobu života neandertálcov na stredomorskom pobreží Pyrenejského polostrova a umožnili nám definovať obsadenie sídliska: krátkodobé a s malým počtom jedincov, ktoré sa striedali s prítomnosťou mäsožravcov,“ povedal.
Tím pri výskume experimentoval s inovatívnymi technikami.
Na vytvorenie komplexného trojrozmerného modelu na meranie a analýzu sa použili skeny mikropočítačovej tomografie malého fragmentu pravej spánkovej kosti Tiny, ktorý obsahoval oblasť ucha.
Zistenia ukázali, že Tina trpela vrodenou patológiou vnútorného ucha spojenou s Downovým syndrómom, ktorá viedla k vážnej strate sluchu.
Napriek tomu sa Tina dožila najmenej 6 rokov, čo si vyžadovalo značnú starostlivosť ostatných členov skupiny.
„Toto je fantastická štúdia, ktorá kombinuje archeologické vykopávky, moderné lekárske zobrazovacie techniky a diagnostické kritériá, aby sa po prvýkrát zdokumentoval Downov syndróm u neandertálskeho jedinca.
Už roky sa vedci delia o podstatné dôkazy o tom, že neandertálci sa starali o svojich postihnutých a zranených, hoci pomáhajúci jedinci boli v týchto prípadoch zvyčajne dospelí. To viedlo niektorých vedcov k otázke, či išlo skutočne o prejav altruizmu, alebo len o výmenu pomoci medzi rovnocennými partnermi.
Mercedes Conde, profesorka na univerzite v Alcale a hlavná autorka štúdie, zdôraznila vplyv Tininho objavu.
„Doteraz nebol známy žiadny prípad jedinca, ktorý by prijal pomoc, ak by ju nemohol opätovať, čo by dokazovalo existenciu skutočného altruizmu u neandertálcov. Práve to znamená objav ‚Tiny‘,“ uviedla.
Výsledky štúdie nielenže dokumentujú prvý prípad Downovho syndrómu u neandertálcov, ale tiež vrhajú svetlo na schopnosť týchto pravekých ľudí správať sa skutočne altruisticky. Objavenie Downovho syndrómu u neandertálskeho dieťaťa spochybňuje stereotyp, že neandertálci boli bezstarostní a nevyspelí. Starostlivosť o jedincov s výrazným postihnutím poukazuje na vysoko organizovanú a súcitnú sociálnu štruktúru. Je to svedectvo ich empatie a kooperatívneho správania, podobne ako to vidíme v moderných ľudských spoločnostiach. Výskumníci sa domnievajú, že tento druh starostlivosti si vyžadoval efektívnu komunikáciu, spoločnú zodpovednosť a tímový prístup k riešeniu problémov.
Tieto črty, podporené dôkazmi z iných archeologických nálezísk, odhaľujú, že neandertálci boli komplexné, empatické bytosti schopné hlbokých sociálnych väzieb a altruizmu.
Techniky použité v tejto štúdii na zistenie Downovho syndrómu otvárajú nové dvere pre budúci výskum v paleoantropológii.
Vedci môžu na starovekých pozostatkoch jasne vidieť detaily, ktoré boli predtým skryté. To nám pomáha diagnostikovať rôzne choroby a stavy u pravekých ľudí, vďaka čomu lepšie chápeme ich zdravie a spôsob, akým sa o seba navzájom starali.
Zdroje:
https://www.earth.com/news/down-syndrome-discovered-in-neanderthals-for-the-first-time/