Všetkým rodičom, ktorí už zažili alebo čoskoro zažijú prvý deň svojho dieťaťa v materskej škole či škole chcem odkázať – viem, na čo myslíte…
Rodičovstvo je ťažké, mám pravdu? A na to, aby sme zvládli to poslanie, ktorému hovoríme rodičovstvo, je naozaj potrebná celá spoločnosť. Potrebujeme jeden druhého. Spolu sme oveľa silnejší, múdrejší, láskavejší a odvážnejší.
Takže, prosím, všetci rodičia doradu, mohla by som vás poprosiť o jednu vec?
Keď posielate svoje deti do školy, porozprávajte sa s nimi o deťoch, ktoré sú iné ako ony a s ktorými sa v škole stretnú. O tých, ktoré majú inú pleť, o tých, ktoré majú iné vlasy, o tých, ktoré nevedia hovoriť, o tých, ktoré sú nepokojné. O tých, ktoré majú invalidný vozík, o tých, ktoré majú asistenta. O tých, ktoré potrebujú pomoc pri matematike, o tých, ktoré nosia slúchadlá, aby potlačili hluk. O tých, ktoré sedia samé…
Pripomeňte im, že všetci sme nejakým spôsobom odlišní a nie je to nič zlé, ale je to to, čo z nás všetkých robí naše krásne jedinečné ja.
A teraz sa musím opýtať ešte na jednu vec…
Máte dosť odvahy porozprávať sa o týchto veciach so svojím dieťaťom a potom ho požiadať, aby bolo tým, kto prvý povie: „Ahoj“ alebo: „Môžem ti nejako pomôcť?“ alebo: „Ako sa voláš?“. Stačí ktorákoľvek z týchto možností. Aj obyčajné „Ahoj“ môže znamenať tak veľa.
Moje krásne dievčatko tento rok začne chodiť do škôlky a tak ako u každého rodiča aj u mňa sa miešajú dokopy všetky pocity naraz. Som nadšená aj nervózna. Som nervózna a vystrašená. Dúfam a bojím sa. Snažím sa to ustáť. Pretože pre väčšinu ľudí je moja dcéra určite iná. Keďže moja dcéra má Downov syndróm, jej oči majú mandľový tvar a jej uši sú menšie a nižšie posadené. Je menšieho vzrastu a jej chôdza je menej koordinovaná. Ešte nevie povedať veľa slov, ale snaží sa, ako sa len dá. Keď sa toho na ňu valí priveľa, je neistá a často si sadne na zem, aby sa upokojila. A práve všetky tieto veci (a ešte oveľa viac!) ju robia jedinečnou. Jej úchvatný úsmev. Jej jemné, láskyplné objatia. Jej výkriky nadšenia, keď vidí niečo, čo sa jej páči. Jej melodický chichot.
Možno sa v niečom líši od vášho syna alebo dcéry, ale spôsob, akým ju milujem, je rovnaký. Láska k našim deťom je nakoniec to, čo nás všetkých rodičov spája. Myslite na to, keď sa s nimi rozprávate. Myslite na to, keď ste vonku a vidíte „iné“ dieťa, ktoré sa nespráva úplne typicky a bežne. Tieto deti sú milované rovnako ako tie vaše. A chcú lásku aj od druhých. Dajte ju. Rozdávajte ju. Ukážte ju. Všetci budeme lepší.
https://themighty.com/2022/02/teach-kids-accept-classmates-down-syndrome