Vychádzali sme z odpovedí 86 respondentov, ktorí odpovedali na položenú otázku. Nie je to veľká vzorka, preto si ani nenárokujeme na objektívny pohľad, skôr len odkryjeme trendy a motívy rozhodovania rodičov detí s Downovým syndrómom.
Z ankety vyplýva, že deti s Downovým syndrómom navštevujú v prevažnej miere bežné materské školy. Do ankety sa zapojilo 38 respondentov, z nich 33 volí bežnú materskú školu. Možno môžeme vysloviť hypotézu, že mladšia generácia rodičov je proinkluzívne naladená a snaží sa deti vzdelávať v rámci hlavného vzdelávacieho prúdu.
Tato 4-ročného Kika píše, prečo volili bežnú materskú školu:
„Bežná súkromná škôlka, aj keď sme mohli dať do špeciálnej zadarmo. Zvolili sme bežnú súkromnú a bolo to najlepšie, čo sme mohli urobiť. Predtým sme chodili na pol dňa do súkromnej a to sa neosvedčilo. Teraz začína plne v súkromnej na celý deň. A veci, ktoré predtým boli nepredstaviteľné a nešli, dnes fungujú. Sám spí v škôlke a snaží sa aj doma sám jesť. To tam bol aj s cestou asi 5 dní. Taktiež, ak sa podarí, tak to je aj dôkaz toho, že naše deti môžu chodiť bez problémov do štátnych škôlok bez asistentov. Len pedagóg musí motivovať dieťa zapájať ho do aktivít a nenechať ho sedieť v kúte.“
V prípade voľby základnej školy prevažuje zas jasná orientácia na špeciálne školstvo.
Hlavný vzdelávací prúd si vyberá menej rodičov (14 zo 48). Pre vzdelávanie je potrebný asistent, vzdelávanie podľa individuálneho učebného programu, dôležitý je postoj samotného učiteľa, prijatie „iného“ dieťaťa kolektívom spolužiakov a úpornejšia práca doma. To všetko sa rodičom môže javiť ako „prekážka“, ktorej nepomáha ani nastavenie našej legislatívy.
Zo 48 respondentov v miniprieskume volilo špeciálnu základnú školu až 34 z nich. Vychádzajú z toho, že počet detí v triede je menší, prístup individuálnejší, tempo pomalšie, učivo selektované. Viac im vyhovuje tento spôsob vzdelávania.
Kiku som chcela dať do bežnej MŠ, čo sa mi aj podarilo. Fungovala tam v pohode celý deň bez asistenta. Nastúpila mesiac pred svojimi 3. narodeninami a už sa vedela sama najesť a plienky cez deň nemusela mať, len na spanie – to som si dala ako záväzok k nástupu do škôlky a podarilo sa – ale sme si to riadne odmakali. Podotýkam, že od jej 1. roka som s ňou pravidelne chodila na pár hodín do detského centra medzi bežné deti. ZŠ som si mohla vybrať, či ŠZŠ alebo bežná. Špeciálna pedagogička povedala, že ak chcem, odporučí mi ju aj do bežnej. Tak som si dávala pre a proti. V ŠZŠ je 6 žiakov – učiteľ + asistent. Bežná škola viete… Išlo mi hlavne o kvalitu, a aby sa aj naozaj niečo naučila a nemuseli sme mať doma poobednú školu. A aby sa v triede necítila, že je najhoršia, ale zažila aj úspech a rovnocennosť. Na druhej strane, asi keby Kika nemala aj o 4 roky mladšieho brata a vedela by som všetok čas venovať len jej, išla by do bežnej. Kika chodí od 5 rokov do ZUŠ na tanečný krúžok medzi bežné deti 3x do týždňa, tak v kontakte s bežnými deťmi je – aj to zavážilo. Rozhodnutie by som v mojej situácii nemenila.
Skúsili ste si ale niekedy odpovedať na otázku: je skutočne v špeciálnej škole prístup k dieťaťu individuálnejší? Počet detí v triede je síce nižší, ale všetky deti v triede majú svoje rôznorodé „špeciálne potreby“. Stihne sa učiteľ individuálne venovať každému z nich? Do akej miery je zaručený individuálny prístup učiteľa? V bežnej triede je síce vyšší počet žiakov, ale je tu asistent, ktorý sa dokáže venovať žiakovi presne v súlade s jeho potrebami. Kde je teda viac rešpektovania individuálnych potrieb žiaka?
Rodičom, ktorí volili špeciálnu školu, sme položili aj doplňujúcu otázku, do akej miery rozhodnutie zvoliť špeciálnu základnú školu vyplynulo z ich presvedčenia a do akej miery bolo vzhľadom na okolnosti nevyhnutnosťou. 15 rodičov, ktorí sa zapojili do miniankety, volilo špeciálnu školu z presvedčenia, 2 rešpektovali názor odborníkov a 5 volili túto možnosť, pretože nebolo iné východisko, lebo bežné školy odmietli dieťa prijať.
Z vašich skúseností:
Náš Erik chodí do špeciálnej základnej školy. Chceli sme ho dať od začiatku do bežnej MŠ, no všetky škôlky v meste bydliska a v okolí nás nechceli prijať. A to sme si dali námahu a pochodili fakt všetky. Zase je tu aj otázka. Ak má dieťa viac pridružených chorôb, tak vás veľmi nechcú. Rodič sa môže potom aj pokrájať, chodiť na rôzne terapie, plávanie… a stále nič… výsledky sú stále v nedohľadne.
Po tom, čo Timi bola 3 roky zapísaná v bežnej MŠ, do ZŠ už pani riaditeľka robila obštrukcie… Aj ju prijala. Musela, nakoľko je to spádová škola, ale po dodaní všetkých dokumentov z SCPPPaP zavolala našej špeciálnej pedagogičke a hodinu jej „čistila žalúdok“, ako si dovolila napísať takú správu, že ona je zvyknutá na inú spoluprácu s centrami, tak sme ju tam nakoniec nedali… Zapísali sme ju do Slobodnej školy v Košiciach ako domškoláčku a chodíme do komunitného centra k šikovnej pani učiteľke, ktorá má skupinku domškolákov a vzdeláva ich… A ešte sa na Timi aj teší… Takže, ako mi to povedala pani riaditeľka citujem: „Integrácia nefunguje…“
Toto je celkom bežný problém. Inklúzia u nás v praxi nefunguje. Náš školský zákon inklúziu nepodporuje. Naopak, umožňuje obštrukcie zo strany vedenia škôl, ktoré sú časté a rodičia sú s nimi konfrontovaní. Nie každý má chuť bojovať s prekážkami. Voľba špeciálnej školy býva preto často aj výsledkom rezignácie a nechuti doťahovať sa so systémom.
Nezabudnite, že…
- predprimárne vzdelávanie je zo zákona povinné, preto vaša spádová materská škola nesmie vášho predškoláka na predprimárne vzdelávanie odmietnuť
- ak sa rozhodnete vzdelávať svoje dieťa v bežnej základnej škole, vaša spádová škola nesmie vašu žiadosť odmietnuť, ak do nej patríte podľa bydliska. Vaše dieťa má právo v nej absolvovať povinnú 10-ročnú školskú dochádzku.
- optimálne je dohodnúť si stretnutie s riaditeľom školy, na ktorú chcete dieťa integrovať, a to najlepšie rok pred plánovaným nástupom do školy. Na stretnutí ho oboznámite s potrebami dieťaťa a môžete spoločne hľadať riešenia, ako situáciu čo najlepšie zvládnuť. Je fajn, ak na stretnutie prídete aj s dieťaťom. Riaditeľ tak má možnosť včas pripraviť podmienky na novú situáciu.
- prvým administratívnym krokom je, že si podáte žiadosť o integráciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiadosť sa podáva pri zápise. K nej bude potrebné doložiť správu z diagnostického vyšetrenia v poradenskom zariadení, ktorej súčasťou je písomné vyjadrenie k školskému začleneniu (zahŕňa vyjadrenie špeciálneho pedagóga a psychológa). V prípade potreby doplníte aj výsledky odbornej lekárskej diagnostiky.
- vaše dieťa sa bude pravdepodobne vzdelávať podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP).
- do 1. ročníka bežnej školy prichádza vaše dieťa bez určenia akéhokoľvek vzdelávacieho variantu a vzdeláva sa výlučne podľa vypracovaného IVP, preto trvajte na IVP (bez variantov) a na používaní bežných učebníc, ktoré majú aj spolužiaci – ako inak by mohlo vaše dieťa pracovať s triedou, ak dostane inú učebnicu?
- podľa IVP nemusí vaše dieťa niektoré predmety absolvovať, iné nemusí mať klasifikované. Úpravy vzdelávacích štandardov sú variabilné a šité na mieru každému žiakovi so znevýhodnením zvlášť.