„Alba je dievčatko s Downovým syndrómom, ktoré som si adoptoval. Sme rodina. Aké ťažké je však obhájiť, že aj slobodný človek môže byť otcom.“
Luca Trapanese je rodák z Neapola a na svojom konte má rad dobrovoľníckych aktivít. Koordinoval charitatívne projekty v Indii a Afrike, spolupracoval so sestrami Matky Terezy. Svoje dobrovoľnícke aktivity zameriava na deti so zdravotným znevýhodnením. V roku 2007 založil združenie A Ruota Libera, ktoré sa venuje denným aktivitám s deťmi so znevýhodnením a podporuje ich sociálnu a pracovnú integráciu. Spolupracuje tiež s ďalšími združeniami a v priebehu rokov sa venoval zaujímavým projektom, ako je Borgo Sociale, čo je komunita detí s ťažkým zdravotným znevýhodnením bez rodičov a La Casa di Matteo, rodinný dom pre deti s ťažkými deformáciami.
Vždy sa cítil byť otcom. Pociťoval túžbu po otcovstve a bol pripravený vychovávať dieťa so zdravotným znevýhodnením. Keď sa v roku 2017 dozvedel, že neapolský súd otvoril adopčný register aj pre nezadaných, obratom vyplnil formulár. Začiarkol vtedy všetky políčka pre prípad zdravotného znevýhodnenia dieťatka.
Krátko po podaní žiadosti o pestúnstvo mu zavolali, lebo v súvislosti s Albou sa medzi žiadosťami zdal najvhodnejším uchádzačom: zrazu tu bolo iba trinásťdňové dievčatko, ktoré matka porodila a nechala v pôrodnici, ale žiadna z tradičných rodín sa jej nechcela ujať, pretože má Downov syndróm. Keď mu zavolali bol Luca na dovolenke s asi dvadsiatimi chlapcami, z ktorých mnohí majú práve Downov syndróm. Bral to ako znamenie osudu, nerozmýšľal ani chvíľu a bol okamžite k dispozícii. Absolvoval pohovor a o týždeň si šiel po dcéru do nemocnice. Odvtedy je otcom Alby, krásnej, šťastnej a plnej života.
Luca Trapanese je prvým prípadom osamelého rodiča v Taliansku, ktorý si osvojil dieťa s Downovým syndrómom. Je homosexuál, ale vo vzťahu k dcére sa mu to nezdá byť dôležitá informácia. Pretože dôležitá je láska a pevnosť rozhodnutí, nie sexuálne preferencie. Jeho príbeh je známy, aj vďaka svojej osobnej voľbe hovoriť o ňom na sociálnych sieťach, aby všetkým ukázal, že byť slobodným otcom dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, predstavuje úžasnú možnosť šťastia a osobného rastu
Váš príbeh je príbehom lásky a solidarity. Začal pred mnohými rokmi v oblasti dobrovoľníctva. Čo pre vás znamená, že sa staráte o ostatných?
Verím, že som sa narodil, aby som sa staral o iných. Začalo to, keď som mal 14 rokov a stále je to tak, ale v podstate si to neuvedomujem. Necítim to ako príťaž, cítim len radosť, že som s nimi. Neuvedomujem si, že sa starám o ostatných, pretože to robím prirodzene a spontánne a verím, že je to súčasť mojej karmy, môjho spôsobu bytia. Iní ma vidia ako „niekoho, kto sa stará o ostatných“, ale ja sa cítim ako Luca.
Albu pred stretnutím s vami odmietlo niekoľko párov. Povedali ste, že za tým bol ich strach z postihnutia. Ako sa vám podarilo prekonať tieto obavy?
To, že som Albu spoznal, mi pomohlo nebáť sa. Nikdy som nesúdil tie páry, ktoré povedali Albe nie, pretože existuje veľká ignorácia zdravotného postihnutia a najmä Downovho syndrómu. Stále je to pre mnohých veľká hanba, deti s Downovým syndrómom sa považujú za „chybné“, nie je veľa inštitúcií, ktoré by rodičom poskytli podporu. Tie páry, ktoré odmietli Albu, by bolo potrebné sprevádzať na ceste, ktorá by im neskôr pomohla pochopiť, že život s Albou je krásny život. Som šťastný a život s Albou ma napĺňa. Je to dieťa s veľkou chuťou žiť, s veľkou radosťou a má obrovský potenciál byť šťastná po celý svoj život: bude to záležať na mne, na ostatných, na nej samej, ale nie sme posadnutí svojím šťastím.
S akými najväčšími ťažkosťami sa podľa vás v súčasnosti stretávajú tí, ktorí žijú príbeh, ako je ten váš?
Úprimne povedané, nemal som žiadne veľké ťažkosti, pretože v pokrytectve našej spoločnosti som bol hrdinom, ktorý zachránil postihnuté dieťa, ktoré nikto nechcel. Ale potom sú všetci rodičia hrdinami, pretože som rodič ako každý iný. Najväčší problém, s ktorým sa stretávam, je dosiahnuť, aby ľudia pochopili, že sme rodina ako každá iná. Žijeme každodenný život tvorený starými rodičmi, strýkami, starosťami, úzkosťami a radosťami ako každá iná rodina. Základom každej rodiny je láska a ja milujem svoju dcéru, ktorá sa cíti milovaná a prijatá. Ďalšou vecou, s ktorou každý deň bojujem, je presvedčiť všetkých, že slobodný muž môže byť otcom. Keď Alba ku mne prišla, mala 13 dní: ošetroval som ju, prebaľoval, kŕmil a vychovával. Robil som všetko, čo robí každý rodič, aj keď som slobodný. Myslím si, že je čas spochybniť toto klišé. Ja svojím príkladom nabádam k novému spôsobu uvažovania o otcovstve a rodičovstve.
Poďme k Albe. Aké je to dievča?
Alba je šťastné dieťa, veľmi inteligentné a s veľkou chuťou žiť. Je to vytrvalé, veľmi vytrvalé dievča. Je veľmi pekné vidieť úsilie, ktoré vynakladá na dosiahnutie svojich cieľov. A predovšetkým jej nechýba matka, pretože láska, ktorú odo mňa dostáva, je všeobjímajúca. Kým som tu, očakáva, že sa jej budem môcť úplne venovať. Považujem ma za stred svojej rodiny a nerozlišuje medzi otcom a matkou. Pre ňu som ja a ja som jej rodina.
Z pohľadu do budúcnosti – aký svet by ste chceli pre Albu?
Prial by som si svet, kde sa oficiálne uznáva, že deti nevlastnia rodičia, ale komunita. Napríklad Alba nie je len moja dcéra, ale aj dcéra svojho učiteľa, učiteľa telesnej výchovy, učiteľa tanca. Je dcérou každého človeka, s ktorým sa v živote stretne a ten ju naučí byť predovšetkým sama sebou a spoznávať samú seba. Koncept vlastníctva detí by mal zmiznúť. Mali by sme svoje deti vnímať ako spoločné dobro, mali by sme žiť vo svete, kde sa každý stará o všetko, vrátane detí ostatných. Akési zdieľanie radosti i trápenia. Všeobecne by som chcel pre svoju dcéru svet, kde sa Alba považuje za takú akou je, a nie za dieťa s Downovým syndrómom.
Luca a Alba v súčasnosti žijú v malom meste s niečo vyše dvetisíc obyvateľmi v oblasti Caserta. Alba je dokonale integrovaná do miestnej školy a má s učiteľmi úžasný vzťah. Lucovo rozhodnutie prezentovať ich rodinný život na sociálnych sieťach je vyslovene účelové. Chce tak dokázať, že sú úplne normálnou rodinou, že je rodič ako všetci ostatní. „Robím chyby a prežívam obavy, nadšenie a únavu a mám starosti, ako všetci tí, ktorí majú skúsenosť s rodičovstvom. Alba je dieťa ako každé iné, mať dieťa so znevýhodnením nie je vôbec nešťastie, môže to byť skvelá príležitosť pre osobný rast a vývoj.“
https://luce.lanazione.it/io-e-alba-la-bimba-down-che-ho-in-affido-siamo-una-famiglia-ma-come-dura-far-capire-che-anche-il-single-e-un-padre/?fbclid=IwAR1EjXkrgAgLFxQYZRZUKXTVZHmvLn384N5ZMK70mBN0xpCnG1iBDtdI_mshttps://www.italiachecambia.org/2021/07/luca-trapanese-papa-single/?fbclid=IwAR0lupUtb8UFXmk5Nb2jL1MzdLHhEj9ekv49Y4u5Z9WOO7qZu4_GIInLOW8
Veronika Plesníková