Malé sestry Učeníčky Baránka (Petites Soeurs Disciples de l’Agneau) žijú v centre Francúzska. Sú prvou kontemplatívnou komunitou na svete, ktorá prijala do zasväteného života ľudí s Downovým syndrómom alebo trizómiou 21.
Myšlienka sa zrodila v 80. rokoch minulého storočia. Začalo sa to priateľstvom Line, ktorá je dnes matkou predstavenou Malých sestier učeníčok Baránka (Petites Soeurs Disciples de l’Agneau) a Véronique, mladou ženou s Downovým syndrómom, ktorá cítila povolanie k zasvätenému životu.
Line vysvetľuje: „Navštívila som niekoľko komunít, ktoré prijímali ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale videla som, že v týchto komunitách si nenašli svoje miesto, pretože pre nich neboli vhodné“. Práve stretnutie s Véronique, dievčaťom s Downovým syndrómom, nám vnuklo myšlienku na nový začiatok. Povedala som si, že jej musím pomôcť realizovať jej poslanie“.
Véronique chcela odpovedať na svoje povolanie slúžiť Pánovi, ale všetky komunity, ktoré oslovila, ju odmietli, pretože má Downov syndróm. Kánonické právo a mníšske pravidlá neumožňujú prijatie ľudí s intelektovým znevýhodnením do rehoľného života. Trvalo 14 rokov, kým Line a Véronique dosiahli uznanie štatútu tejto zvláštnej komunity s vlastným originálnym štýlom.
Line a Véronique začali svoju dvojčlennú komunitu v roku 1985 v malom byte v obecnom dome. Neskôr sa k nim pridalo ďalšie dievča s Downovým syndrómom. V roku 1990 požiadali budúceho kardinála a arcibiskupa z Tours Jeana Honoré (1920 – 2013), aby ich uznal ako verejné združenie laických veriacich. Práve podpora kardinála Honoré, ktorý ich prípad obhajoval v Ríme, umožnila uznanie tohto malého spoločenstva.
V roku 1995 si rastúci počet „spolupracovníkov“ vynútil presťahovanie Malých sestier. Usadili sa v Le Blanc, mestečku so 6 500 obyvateľmi v diecéze Bourges. Pierre Plateau (1924-2018), arcibiskup tejto diecézy v strednom Francúzsku, ich srdečne privítal. Jeho intervencia im pomohla dosiahnuť ďalší pokrok v Ríme s cieľom získať štatút kontemplatívneho rehoľného inštitútu. Ten získali v roku 1999.
V súčasnosti je v komunite 10 malých sestier Učeníc Baránka: osem z nich má Downov syndróm. Komunita dúfa, že prijme ďalšie sestry, pretože ľudia s Downovým syndrómom potrebujú ich pomoc a podporu. Aj keď podľa Matky Line sú väčšinou nezávislé, „pretože kontemplatívny život im umožňuje žiť vlastným tempom. Pre ľudí s Downovým syndrómom sú zmeny ťažké, ale keď je život veľmi pravidelný, zvládajú ho dobre,“ hovorí.
Tento pravidelný životný štýl sa odvíja od každodenných funkcií a úloh. Každý utorok sa v kaplnke uskutočňuje svätá omša a medzi rôzne aktivity patria tkáčske a keramické dielne a najnovšie aj vytvorenie záhrady s liečivými rastlinami. Toto mimoriadne povolanie sa napokon prejavuje v bežných veciach života, v pokore služby, v nasledovaní „malej cesty“, ktorú odhalila svätá Terézia z Lisieux, ktorej spiritualita je zdrojom ich inšpirácie.
„Od chvíle, keď som počula Ježišovo volanie, uplynulo 34 rokov,“ hovorí sestra Véronique. „Snažila som sa spoznať Ježiša čítaním Biblie a evanjelia. Narodila som sa so znevýhodnením nazývaným Downov syndróm. Som šťastná. Milujem život. Modlím sa, ale som smutná kvôli deťom s Downovým syndrómom, ktoré nebudú cítiť tú istú radosť zo života. Pre tých, ktorí sa cítili povolaní žiť ako svätá Terézia, milovať svoje poslanie, to bola cesta dlhá, ale jej trpezlivosť a viera priniesli svoje ovocie. Ježiš mi dal rásť vo svojej láske“.
Po tom, ako čelila odmietnutiu zo strany iných komunít, Véronique opisuje, že najväčšiu radosť zažila 20. júna 2009, keď zložila večné sľuby v Inštitúte malých sestier Učeníc Baránka a stala sa „Ježišovou nevestou“.
„V čase, keď spoločnosti chýbajú záchytné body, keď už nenachádza zmysel života a nepripisuje mu hodnotu, chce naše spoločenstvo potvrdiť posvätný charakter života a ľudskej bytosti prostredníctvom jednoduchého svedectva nášho života zasväteného Bohu,“ hovoria malé sestry.
Matka Line hovorí, že vo svojich sestrách s Downovým syndrómom objavila veľkú duchovnú silu. „Poznajú Bibliu, životy svätých a majú úžasnú pamäť. Sú to duše modlitby, sú veľmi duchovné, veľmi blízke Ježišovi“.
Matka Line vidí v ich jednoduchosti prorocké znamenie pre našu dobu. „Ich duše nie sú postihnuté! Naopak, sú bližšie k Pánovi, ľahšie s ním komunikujú. Ostatné sestry z komunity obdivujú ich schopnosť odpúšťať, povzbudzovať svoje sestry tým, že nájdu správnu vetu z Biblie, ktorá pomáha dať zmysel dňu“.
Niekomu sa skúsenosť tejto komunity môže zdať nezvyčajná. Pre iných je odpoveďou na antropologickú výzvu vo svete posadnutom efektivitou a produktivitou. Svet, v ktorom sa zdá, že pre ľudí s Downovým syndrómom nie je miesto. Podľa Matky Line však ich schopnosť milovať a byť blízko Pánovi prináša prekvapujúce ovocie. Ich svet je svetom, ktorý treba objaviť, uzatvára. „Prinášajú spoločnosti radosť a predovšetkým prinášajú svetu lásku. Svetu, ktorý ju tak veľmi potrebuje.“
Viac informácií nájdete na webovej stránke: http://www.les-petites-soeurs-disciples-de-lagneau.com/en/
https://www.vaticannews.va/en/world/news/2019-07/stories-religious-sisters-with-down-syndrome.html