Svetový deň Downovho syndrómu je za nami. Treba vysloviť poďakovanie všetkým, ktorý ho akokoľvek podporili a pomohli ľudí s Downovým syndrómom dostať do povedomia. Všetkým, ktorí solidaritu a podporu demonštrovali tým, že si obuli rozdielne ponožky.
Naozaj si to vážime. Je to pre ľudí s Downovým syndrómom dôležité.
Téma tohtoročného Svetového dňa Downovho syndrómu bola naozaj veľmi aktuálna #Inclusion Means alebo #Čo znamená inklúzia. Ako to s inklúziou vyzerá na Slovensku, vieme. Definíciu inklúzie poznáme, len sa nám ju akosi nedarí dostať do praxe. Slovenská legislatíva neguje princíp rovného prístupu k vzdelávaniu a ani v následnom uplatnení v zamestnaní po absolvovaní školy sa nemáme čím chváliť.
Pracujúci ľudia s Downovým syndrómom sú u nás ešte stále raritou. Kým v zahraničí zamestnancov s Downovým syndrómom môžete vidieť bežne, u nás sme ešte stále kdesi na začiatku. Pritom sú vyslovene pozície, na ktorých by ľudia s Downovým syndrómom mohli doslova excelovať. Je to všade tam, kde by ich práca spočívala v kontakte s ľuďmi – so zákazníkmi.
Tešia nás preto akékoľvek malé krôčiky vpred.
Naša spolupráca s Panta Rhei vznikla z ničoho za krátky čas. Naši dospeláci dostali príležitosť vyskúšať si prácu v kníhkupectve v bratislavskom Auparku. Ako brigádnici na dve hodiny. Symbolicky práve 21.3.
Zavládla zvedavosť i nadšenie. V kníhkupectve sa preto stretlo viacero zvedavcov. Aby mali situáciu pod kontrolou. Aby brigádnikov povzbudili. Alebo len tak pre stretnutie samotné.
Toto sú naši brigádnici:
Marek sa stal pokladníkom, teda asistentom pokladníčky. Snímal kódy, balil knihy a obslúžil niekoľko zákazníkov.
Lucka pracovala v kreatívnom oddelení. Zoznámila so s jednotlivými druhmi tovaru, upratovala regály a dopĺňala tovar.
Najviac si úlohu brigádnika užíval asi Šimon. Mal totiž najdynamickejšiu prácu. Snímal kódy na knihách, kontroloval počty kníh a upratoval stojany.
21.3. na Svetový deň Downovho syndrómu to bola práca na skúšku a skôr pre zábavu. Inak sa to ani nedalo, keďže sa všade motali kamaráti, ktorí zaplnili predajňu.
Stretnutie v Panta Rhei malo aj inú podobu. Ako OZ Downov syndróm sme sa stretli s ľuďmi z Panta Rhei a hovorili o budúcej možnej spolupráci. Stretli sme ľudí s otvoreným srdcom a mysľou, ľudí, ktorí majú nápady, vízie a predstavy. Príjemný rozhovor otvoril viaceré témy, ktoré by nás mohli spojiť v rámci spoločných projektov. Určite podáme presnejšie informácie, keď sa plány a predstavy začnú meniť na realitu.
Ďakujeme Panta Rhei za nápad, ponuku a novú skúsenosť. Ďakujeme za vytvorenie priestoru, v ktorom sa cítili dobre naši hlavní hrdinovia a naše rodiny. Ďakujeme aj za vízie a nádej… Ďakujeme, že sme Svetový deň Downovho syndrómu mohli stráviť netradične.
