Červené, ružové a žlté kvety dotvárajú žiarivé odtiene zelenej v skleníku a obchode so suvenírmi, ktorý sa nachádza v dedinke Kolibaši v juhozápadnej časti Moldavskej republiky. Majiteľkou je dievča s Downovým syndrómom, ktoré vždy snívalo o otvorení vlastného podniku.
Podľa moldavského národného štatistického úradu sa v roku 2016 ženy podieľali na hospodárskom rozvoji trikrát menej ako muži. V posledných rokoch sa však situácia začala meniť a ženy sa čoraz viac zapájajú do podnikania. Kým v roku 2016 bolo medzi majiteľmi podnikov len 16 % žien, do roku 2020 sa ich počet viac ako zdvojnásobil na 34 %.
Medzi nimi je aj 19-ročná Daniela Pruteanu, ktorej veselá povaha podnietila jej najbližších priateľov, aby ju začali prezývať „dieťa slnka“. Toto meno ju okamžite rozosmeje a rozžiari jej tvár.
Pred dvoma rokmi začala Daniela so svojou mamou Elenou pestovať kvety v kvetináčoch. A tak sa jej mama rozhodla, že ju zasvätí do základov malého podnikania.
Najprv to boli semienka, potom ďalšie a ďalšie, až kým podlahu skleníka, ktorý postavil Danielin otec Petru, nepokryl pestrý voňavý koberec stoviek kvetov.
Daniela si kvety obľúbila už od detstva. Matka ju inšpirovala k láske k prírode a k starostlivosti o každú vetvičku, každé steblo trávy. Milovala ich tak veľmi, že jej prvé slovo bolo „kvety“.
Toto slovo vyslovila, keď počula rodičov diskutovať o tom, čo by sa dalo zasadiť namiesto kapusty, ktorá si vyžadovala vysoké investície za malý zisk. Návrh visel vo vzduchu, ale po niekoľkých minútach uvažovania sa rozhodli, že to skúsia.
Postavili skleník, pripravili pôdu a napojili sa na prívod vody. Keď slnečné lúče prenikli cez mäkkú fóliu skleníka, zasadili rôzne kvety, samozrejme, s ohľadom na dopyt na trhu.
„Pomaly sa učíme, ako budovať a rozvíjať naše podnikanie,“ vysvetľuje Daniela, zatiaľ čo polieva rad drobných žltých kvetov, ktoré začali kvitnúť.
Daniela má Downov syndróm, ale to jej nezabránilo chodiť do školy, hrať na husle, fotografovať a premýšľať o budúcnosti. Dnes sníva o tom, že sa stane úspešnou podnikateľkou schopnou vybudovať si úžasnú budúcnosť. Keď sa narodila, mnohí ľudia hovorili, že neprežije.
Už vtedy dokázala, že je silná, a dokazuje to aj teraz, každý deň. Keď otvorí dvere skleníka, tvár sa jej rozžiari širokým úsmevom, utešené teplo ju okamžite obklopí, keď prejde okolo každého kvetu.
Daniela sa vždy rada pohybovala v blízkosti prírody, medzi kvetmi, akoby sa nabíjala ich energiou. „Cítim sa medzi nimi dobre,“ hovorí Daniela.
Nikto o tom nemôže pochybovať, keď ju pozoruje, ako jemne hladí listy a okvetné lístky, aby ich nepoškodila. Jej meditatívna harmónia vyráža dych.
„Keď robíte niečo, čo vás baví, už to nie je len práca,“ dodáva jej mama Elena a Daniela prikyvuje.
V školské dni chodí Daniela do školy, robí si domáce úlohy a ráno a večer sa stará o kvety. Celú sobotu však venuje kvetom. Ráno sa zobudí skoro a ponáhľa sa do skleníka, kde ju privíta vlna príjemnej vône. Skontroluje každý kvet, či nepotrebuje vodu, vitamíny alebo viac svetla.
Ak potrebuje viac tepla, trpezlivo a opatrne premiestni každý kvetináč do pivnice, ktorá sa zmenila na podzemný skleník. Tam sa cez sklenený strop dostanú teplé slnečné lúče ku každému kvetu a Daniela sa medzi nimi stratí. Tento pocit ju nesmierne teší.
„Ani si nevšimneme, ako čas beží a vonku sa stmieva, kým sa Petru nepríde spýtať, či nám môže pomôcť, alebo nás zavolá na večeru,“ smeje sa Elena.
Najobľúbenejším časom Daniely sú nedele a predvečery sviatkov, keď plní košíky kvetmi a ide ich predávať na trh v Cahule.
„Je to radosť deliť sa o krásne veci,“ hovorí a nadšene sa usmieva.
Daniela je príjemkyňou projektu „EVA – Posilnené rodové aktivity v okresoch Cahul a Ungheni“ financovaného EÚ, ktorý realizuje UN Women v spolupráci s UNICEF. Cieľom projektových intervencií je podpora rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien prostredníctvom posilneného uplatňovania rodového hľadiska v okresoch Cahul a Ungheni a boj proti domácemu násiliu, ktoré postihuje ženy a deti.