Alebo téma, o ktorej sa veľa nepíše a nehovorí, ale o ktorej je dôležité písať a hovoriť, i keď sa tak trocha ostýchame a dúfame, že sa to akosi vyrieši samo.
Skúsme na to ísť cez otázky:
Majú ľudia s Downovým syndrómom sexuálne pocity?
V minulosti sa problematika zjednodušovala na to, že vďaka intelektuálnemu znevýhodneniu sú akýmisi „večnými deťmi“, preto sa jej nevenovala primeraná pozornosť. V skutočnosti sú sexuálne potreby s Downovým syndrómom porovnateľné s bežnou populáciou, preto je potrebné s nimi primeraným spôsobom aj hovoriť.
Vyvíjajú sa deti s Downovým syndrómom fyzicky rovnako ako ich?
Deti s Downovým syndrómom prechádzajú rovnakými fyzickými a hormonálnymi zmenami spojenými s pubertou ako ostatné deti v ich veku. Môže sa však stať, že zaostanú vo vývoji sociálnej zrelosti, emočnej sebakontroly, sociálnej komunikácie, abstraktného myslenia a schopností riešiť problémy.
Prežívajú deti s Downovým syndrómom emočné zmeny, ktoré sú charakteristické pre dospievanie?
Emočné zmeny charakteristické pre dospievanie sú prítomné aj u dospievajúcich s Downovým syndrómom. U každého adolescenta sa postupne rozvíja aj povedomie o sexualite. Tínedžeri a mladí dospelí s Downovým syndrómom často prejavujú záujem o randenie, manželstvo a rodičovstvo. Dá sa očakávať, že ich puberta bude rovnaká ako u bežných tínedžerov, vrátane zmien nálady.
Aký druh sexuálnej výchovy je vhodný pre ľudí s Downovým syndrómom?
Aby bolo vzdelávanie efektívne, musí byť individualizované a zrozumiteľné so zameraním nielen na fyzické reprodukčné aspekty, ale so silným akcentom zameraným na rozhodovanie, kultúrne normy, vzájomné vzťahy a sociálne zručnosti. Je dôležité, aby ľudia s Downovým syndrómom porozumeli svojmu telu, emóciám, správaniu a vzťahom v rámci svojho sociálneho a kultúrneho prostredia. Informácie o pohlavnom styku, ako aj o iných prejavoch sexuality dospelých, vrátane rodičovstva, by mali byť vecné, realistické a mali by zdôrazňovať význam osobnej zodpovednosti a noriem komunity pre správanie dospelých.
