„Ak nechcete, nemusíte si ju vziať domov,“ povedal Judie Hockel pôrodník a gynekológ krátko po narodení jej dcéry Christi. „Môžete ju dať do ústavu.“
Bolo to na Vianoce 1978 v nemocnici v severnej Kalifornii a jej dcére Christi práve diagnostikovali Downov syndróm.
„Len som sa zasmiala,“ hovorí Judie. „Bol to smiešny návrh. Samozrejme, že som si chcela vziať dcéru domov.“
Christi a Judie sa tento týždeň spoločne rozprávali s denníkom Register o vzácnosti každého života a tragédii potratov.
JUDIE, VEDELA SI DOPREDU, ŽE CHRISTI BUDE MAŤ DOWNOV SYNDRÓM?
Prenatálna diagnostika vtedy nebola bežne dostupná, ale ako presvedčená katolíčka by som sa aj tak nenechala testovať. Vedela som, že iná možnosť neexistuje.
Bola som inštruktorkou NFP [prirodzeného plánovania rodiny] v Billings a vo veku 39 rokov som vedela, že mám zvýšenú šancu mať dieťa s Downovým syndrómom.
CHRISTI, POVEDZ MI NIEČO O SEBE.
V Dallase v Texase žijem už takmer 10 rokov. Až do COVIDu som mala prácu, v ktorej som pomáhala baliť potraviny. Stále pracujem ako asistentka učiteľa v škole svätého Tomáša Akvinského pre žiakov od predškolského veku do 2. ročníka. Austin (manžel) pochádzal z Dallasu.
Judie: Austin a Christi sa prvýkrát zblížili v roku 2004 na zjazde Národného kongresu Downovho syndrómu pre mládež a dospelých. V roku 2008 už bolo zrejmé, že táto dvojica chce byť spolu.
ČO ROBÍŠ V PRÁCI?
Pomáham deťom a učiteľom. Začala som v roku 2010. Veľmi sa mi tam páči. Celý deň som na nohách. Chodím hore-dolu, pomáham učiteľom a deťom. Páči sa mi, že deti sú milé a zlaté a vždy ma oslovujú slečna Christi.
Niekedy sa dostanú do problémov a ja im pomôžem. Vypočujem si ich, aby som zistila, v čom je problém. Dokážem ho vyriešiť. Niekedy sú trochu hlučné a ja ich musím utíšiť. Jednoducho vidím, že hovoria veľmi nahlas, a poviem im aby boli ticho a počúvali učiteľa. Vždy ma poslúchnu.
KEĎ SI BOLA MALÁ, CHCELA SI BYŤ UČITEĽKOU?
Vždy som snívala o tom, že budem manželkou a matkou detí. Mať deti sa mi nepodarilo, ale mám veľa synovcov a neterí. Môj manžel Austin zomrel 12. mája. Milovala som byť manželkou. Varila som mu, robila som pre neho všetko.
Judie: Ak by Christi mala deti, jej starší brat a jeho manželka sa dohodli, že budú pomáhať. Majú už sedem vlastných detí. Boli sme úplne v súlade s našou katolíckou vierou. Ale nebola to Božia vôľa, aby mali deti. Christi na svojej úrovni chápe, že žijeme podľa Božieho plánu.
CHRISTI, AKÉ BOLO VAŠE MANŽELSTVO?
Aj sme sa pohádali, ale všetko sme spolu ako manželia vyriešili. Moja mama mi pomáhala s prípravnými kurzami na manželstvo. Austin bol veľmi citlivý, milujúci a starostlivý muž.
Judie: Bola to cirkevná svadba. Mali náboženský obrad, pretože manželstvo je sviatosť.
SI ŠŤASTNÁ?
Som šťastná. Milujem svoj život.
Bola som trochu smutná, pretože som stratila manžela. Bolo to pre mňa veľmi ťažké. Mám priateľov, ktorí ma podporujú a rodinu v Kalifornii a Dallase, ktorá mi robí spoločnosť, takže nemusím byť smutná. Cítim sa šťastná; cítim sa požehnaná, že mám priateľov a rodinu, ktorá sa o mňa stará. Niekedy sa mi chce plakať. Dnes som plakala na omši. Chýbal mi Austin.
AKÉ SÚ TVOJE NAJŠŤASTNEJŠIE SPOMIENKY NA AUSTINA?
Austin ma vždy rozosmial. Vždy, keď prišiel domov, povedala som mu: „Austin, ahoj. Ako si sa mal?“ Vždy ma objal. Vždy ma potešil, keď ma objal. Milovala som to. Chýba mi jeho láskavá náklonnosť.
CÍTILA SI SA V ŠKOLE INÁ AKO OSTATNÉ DETI?
Judie: Christi bola celý život v inkluzívnom vzdelávaní vďaka neuveriteľnej učiteľke Jan Wright, ktorá verila, že ľudia s Downovým syndrómom sa môžu naučiť čítať a písať. Táto učiteľka verila, že sú schopní vzdelávať sa, aj keď tomu v roku 1983 nikto neveril. Neskôr na strednej škole, aj keď Jan bola už na dôchodku, sme Christi a jej najlepšiu kamarátku brali zo školy na tri vyučovacie hodiny denne k Jan, aby si prispôsobili to, čo robili v škole. Christi získala diplom.
ČO JE PRE TEBA ŤAŽKÉ?
Pre mňa nie je nič ťažké. Všetko je pre mňa veľmi ľahké.
Judie: Priala si si niekedy, aby si nemala Downov syndróm?
Christie: To mi nikdy nehovor, mami. Mám Downov syndróm a nezabudni, že mám ten 21. chromozóm navyše.
Judie: Tak to je odpoveď na moju otázku.
CHRISTI, ČO BY SI CHCELA, ABY ĽUDIA VEDELI O DOWNOVOM SYNDRÓME?
Chcem, aby boli viac solidárni; preto som mala aj niekoľko prednášok a robím tento rozhovor. Ľudia, ktorí majú Downov syndróm, môžu zmeniť svet. Byť inteligentný nie je vždy to, čo robí ľudí šťastnými. Ľudí robí šťastnými láska a to, že sú milovaní.
Chcem, aby ma ľudia vnímali ako výnimku: Bolo mi dovolené žiť. Koľkokrát počujete, ako ľudia hovoria, že sú proti potratom „okrem“ – a potom uvádzajú výnimky, kedy sú potraty dovolené? Ja patrím do kategórie: výnimka. Downov syndróm patrí do kategórie: výnimka. Chcem, aby ľudia vedeli, kto som: som človek s Downovým syndrómom, ktorý miluje a je milovaný.