Rozprávali sme sa s Madeline Stuart z austrálskeho Brisbane o tom, že je vzorom aj vyhľadávanou modelkou, o ktorej sa hovorí aj v novom dokumentárnom filme „Maddy the Model“.
„Som jednoducho správne dievča,“ hovorí modelka Madeline Stuart. „Ľudia o mne hovoria, že som sladká, milá, ohľaduplná a aj láskavá. Tvrdo pracujem, nepijem, nefajčím a nenadávam. Myslím, že som dobrým vzorom.“
Spýtala som sa Madeline, ako sa cíti, keď ju berú ako vzor, nie preto, že je medzinárodne skúsenou modelkou, hoci ňou je. V roku 2015 išla za svojím snom dostať sa na prehliadkové mólo a teraz je hlavnou hrdinkou švédskeho dokumentárneho filmu Maddy the Model, ktorý režírovala Jane Magnusson. Túto otázku som jej položila preto, lebo Maddy je vo svojich 25 rokoch najznámejšou svetovou modelkou s Downovým syndrómom.
„Pokiaľ ide o prácu modelky,“ dodáva, „každý deň, keď pracujem, je dobrý deň. V skutočnosti to nevnímam ako prácu, je to pre mňa len ďalšia príležitosť stretnúť nových priateľov a vyčariť ľuďom úsmev na tvári.“
„Na začiatku to bolo ťažké, mala som niekoľko kolapsov a nie vždy som robila správne veci, ale to už je dávno. Teraz chcem len tvrdo pracovať a dokázať svetu, že som profesionálka.“
Pri tvorbe filmu Maddy the Model sledoval Madeline a jej matku Rosanne štáb tri a pol roka. Aby Madeline a Rosanne mohli prerozprávať svoje skúsenosti z tvorby dokumentu a príbeh, ktorý zachytáva, súhlasili s rozhovorom prostredníctvom e-mailu, čo je najlepšia metóda, ktorá umožňuje vyjadriť Madeline myšlienky s maminou pomocou. Dokument sa snažil zmapovať prežívanie sveta človeka s Downovým syndrómom a zachytiť prípadné rozdiely v porovnaní s bežnými ľuďmi, preto hneď na začiatku vznikla predstava, že ich budú niekoľko rokov sledovať kamery.
„Madeline hovorí, že to bolo úžasné,“ vysvetľuje Rosanne, „ale niekedy aj únavné. Byť natáčaná dlhý čas môže byť vyčerpávajúce, ale ona miluje mikrofón a aj keď jej ľudia nie vždy rozumejú, má čo povedať.“
„Mne samej to bolo vždy nepríjemné. Nerada som hovorila za Maddy, ale keďže má problém, aby jej ľudia rozumeli, potrebuje hlas a toto bola jediná možnosť.“ Rosanne vysvetľuje, aké ťažké to môže byť vyrovnať sa s tým, že Maddy nevie presne a zrozumiteľne formulovať a artikulovať myšlienky.
To, čo dokument predovšetkým ukazuje, je to, ako veľmi sa zmenil život Madeline a Rosanne. „Keď sa tento dokument začal nakrúcať, obyčajným ľuďom, akými sme dovtedy boli, ktorí chodili raz týždenne na nákupy a večer trávili v kine, sa radikálne život zmenil. Zrazu sme lietali po celom svete, deväť mesiacov v roku sme žili v hoteloch, stretávali sme sa s prezidentmi a celebritami, za jeden deň sme toho stihli viac ako predtým za mesiac, spali sme veľmi málo a každý deň sme bojovali o prijatie.“
„Myslím, že najťažšie pre Madeline bolo, že nie vždy pochopila, že modelka na móle by nemala mať žiadne výrazy a emócie; že je tu len na to, aby sa prechádzala po móle a bola pohyblivým vešiakom na kabáty. To s ňou ale nekorešpondovalo, bavila sa a chcela sa zabávať.“
„Pamätám si, že v roku 2015 kráčala na newyorskom týždni módy s jednou z najznámejších modeliek Victoria’s Secret, Adrianou Limou. Adriana dostávala 40 000 dolárov za minútu a ako sa prechádzala po móle, nikto ani nemrkol. Vzápätí vyšla Maddy a všetci boli na nohách, jasali a tlieskali si s ňou. V ten večer bola najčastejšie tweetovanou osobou na newyorskom týždni módy.“
Hoci internet pomohol Madeline dostať sa zo života v Queenslande na svetovú scénu, bola to dvojsečná zbraň. „Myslím, že práve sociálne médiá urobili Madeline kariéru,“ hovorí Rosanne, „alebo jej aspoň dali základy, ktoré potrebovala. Asi 18 mesiacov bola virálna, toľkokrát bola na úvodnej stránke Yahoo, vždy, keď som otvorila Facebook, bolo tam malé upozornenie, že ‚Madeline Stuartová je trendsetterka aj na Facebooku‘. Ale s tým prišli trollovia, veľký hnus, škaredé veci, ktoré ľudia písali, aj vyhrážky smrťou a hrozné obrázky, ktoré nám ľudia posielali. Bolo to ťažké a zmenilo ma to, na jednej strane ma to zatvrdilo a na druhej strane ma to zlomilo.“
Madeline sa však naďalej sústreďuje na svoju kariéru. „Mojím snom je byť šťastná, cestovať. Cestovanie mi veľmi chýba. Každý deň mi chýba New York, chýbajú mi prehliadkové móla a všetci priatelia, ktorých som si našla v zámorí. Chýba mi každodenná práca, veľmi mi chýba život pred marcom minulého roka. Mojím snom je, že budem môcť opäť robiť medzinárodnú kariéru, keď bude všetko zas bezpečné.“
Čo sa týka Rosanne, „môj sen bol vždy rovnaký: záleží mi na šťastí a zdraví [Maddy]. Ak mi povie, že chce cestovať, budeme cestovať. Ak mi povie, že chce prestať, prestaneme. Predtým, ako sa to začalo, som jej sľúbila, že to bude jej cesta a tento sľub nikdy neporuším.“
Čo teda Madeline a Rosanne chcú, aby si diváci z dokumentu odniesli? „Chcem, aby ľudia videli ten boj,“ hovorí Rosanne. „Dokument je veľmi surový. Zo začiatku sa mi naň veľmi ťažko pozeralo, veľa som plakala, odvtedy som plakala mnohokrát a stále plačem vždy, keď si ho pozriem. Boj, o ktorom hovorím, nie je o tom, že mám dcéru so znevýhodnením, pretože to je požehnanie, je to boj o to, že ľudia si ju alebo kohokoľvek iného so znevýhodnením nevšímajú. Spoločnosť sa stále pozerá bokom. Nie je to pre nich pohodlné. Nie je tu dostatok akceptácie. Nie je dostatok pochopenia, že títo krásni ľudia musia byť súčasťou našej spoločnosti. Chcem, aby si to ľudia z tohto dokumentu odniesli, chcem, aby ľudia otvorili svoje srdcia a mysle a aby sa správali lepšie.“
„Madeline chce, aby ľudia pochopili, že je schopná a silná. Chce, aby vedeli, že miluje život a zaslúži si v ňom svoje miesto.“
Film mal premiéru v piatok 3. decembra 2021.
Pozn. Film mal nedávno premiéru aj u nás na Slovensku a budú ho môcť zhliadnuť aj študenti stredných škôl a následne o filme aj diskutovať. Vďaka nášmu webináru o efektívnom rodičovstve metodické podklady k nemu vypracovala naša spolupracovníčka, psychologička Mgr. Kristína Široká.