Rachel High má Downov syndróm a práve získala bakalársky titul.
Rachel High z Adelaide patrí medzi tisíce austrálskych vysokoškolákov, ktorí tento rok oslavujú ukončenie štúdia.
Flindersova univerzita, na ktorej Rachel študovala, uviedla, že ju považuje za prvú osobu s Downovým syndrómom, ktorá v Austrálii získala vysokoškolský titul.
Jej profesorka hovorí, že by sa malo urobiť viac pre sprístupnenie univerzít ľuďom s intelektovým znevýhodnením.
Jej cesta na univerzitu však bola jedinečná.
Rachel (44) sa pred viac ako desiatimi rokmi zapojila do univerzitného programu Up the Hill a neskôr študovala základný kurz. Získala dostatočný počet bodov, aby sa mohla uchádzať o prijatie na bakalárske štúdium umenia a vyštudovala divadelné a filmové štúdiá.
„Bola som nervózna a trochu vystrašená, pretože som, úprimne povedané, netušila, čo môžem od univerzity očakávať,“ hovorí Rachel. „Bol tam jeden chalan – budem ho volať len ‚H‘ – ktorý naozaj nechcel, aby som bola v jeho skupine. To bolo to najhoršie a cítila som sa naozaj skleslo. Pomyslela som si: „Prečo som tu?“ Rachel sa cítila opustená: „Nepáči sa mi tam, som tam sama, nikto sa so mnou nerozpráva.“
Problém nebol v učení, ale v izolácii. Pretože ľudia s intelektovým znevýhodnením bežne nechodia na univerzity, nie sú nastavené tak, aby ich podporovali. Všetko sa zlepšilo, keď jej univerzita ponúkla mentora (asistenta), ktorý ju sprevádzal počas celej druhej polovice jej štúdia. Aj vďaka nemu Rachel prelomila sociálnu izoláciu a práve spoznávanie nových ľudí sa čoskoro stalo jednou z najobľúbenejších častí jej univerzitného života.
„Prostredníctvom svojich mentorov a ich priateľov som si našla niekoľko priateľov,“ povedala.
Výskumníčka v oblasti rozmanitosti a inklúzie Sally Robinson dohliadala na Rachelinu záverečnú výskumnú prácu s názvom Absolvovanie univerzitného štúdia pre ženu s Downovým syndrómom: Reflexia môjho vzdelávania.
Práca bola minulý mesiac uverejnená v odbornom časopise.
„Bol to naozaj ambiciózny projekt a museli sme sa doňho poriadne ponoriť,“ povedala profesorka Robinson. „Ale bola som veľmi presvedčená o prínose jej práce a uverejnený recenzovaný akademický článok je dôkazom toho, že ide o vysokokvalitnú vedeckú prácu.“
Práca pozostáva z prehľadu literatúry skúmajúcej univerzitné skúsenosti ľudí s intelektovým znevýhodnením a autoetnografie rozoberajúcej Racheline vlastné skúsenosti.
Profesorka Robinson, ktorá sa špecializuje na problematiku zdravotného znevýhodnenia a inklúziu do spoločnosti, uviedla, že univerzity majú pred sebou dlhú cestu k tomu, aby riadne podporovali študentov s intelektovým a kognitívnym znevýhodnením v prístupe k vysokoškolskému vzdelávaniu.
„Ľudia so zmyslovým znevýhodnením alebo ľudia s telesným znevýhodnením majú nárok na podporu pri štúdiu na univerzite, ale ľudia s intelektovým znevýhodnením nie,“ povedala.
„Je načase, aby sme sa znovu pozreli na spôsob, akým sa ľuďom s intelektovým znevýhodnením poskytuje podpora na univerzite, aby sme sa zamysleli nad tým, čo by mali ľudia očakávať.“
Zlepšenie prístupu je rovnako o zmene postoja spoločnosti, ako aj o poskytovaní praktickej pomoci, ako je napr. predĺženie doby štúdia alebo úprava učebných osnov. Aj ľudia s intelektovým znevýhodnením môžu na univerzite uspieť. Rachel nám ukazuje, že je to možné.
„Skutočne to zmenilo môj svet,“ hovorí Rachel, ktorá 10 rokov strávila počúvaním, čítaním, písaním, štúdiom a nasávaním nových poznatkov.
Dúfa, že jej úspech bude dôkazom toho, že aj ostatní ľudia s intelektovým znevýhodnením môžu pri vhodnej podpore dosiahnuť akademický úspech.
„Keď sa Rachel pred 44 rokmi narodila, povedali nám, že by bolo dobré, keby sme ju dali do ústavu a mali ďalšie dieťa. Samozrejme, že sme to neurobili – ale práve takýto bol v tom čase postoj k ľuďom s intelektovým znevýhodnením. A toto malé dievčatko, to dieťa, ktoré podľa niektorých malo len malú nádej na plnohodnotný život, teraz možno zmení svet pre iných ľudí,“ hovorí mama Miriam.