V tú noc, keď sa narodila moja dcéra Sienna, som sledovala manžela, ako spí v posteli a pozerala do prázdna. V hlave milión myšlienok. Práve sme zistili, že má Downov syndróm. Vedeli sme to len my, nikto z rodiny. Hanbím sa za obavy, ktoré sa mi preháňali mysľou. Pozerám sa späť na tie myšlienky plné úzkosti a uvedomujem si ten rozdiel oproti tomu, ako to je dnes.
Aké myšlienky mi prebehli mysľou?
Dokážeme to? Budeme stále môcť chodiť na večere do reštaurácie? Budeme môcť cestovať? Pôjde to? Budeme musieť odísť z mesta do iného, aby mohla chodiť do školy? Môžeme si dovoliť vychovávať dieťa s Downovým syndrómom? Dá sa to? Ovplyvní to negatívne život jej staršej sestry Haley? Bude teraz na okraji našej pozornosti? Ako to ovplyvní naše manželstvo? Dokážeme to? Je to moja chyba?
Neviem, či to dokážem.
O päť rokov neskôr nielenže viem, že to dokážem, ale som vďačná za každý zážitok so Siennou. Sienna ma vedie cestou sebapoznania. Zdieľanie môjho pohľadu a nášho príbehu mi dalo väčší zmysel. Niekedy sa pýtam, či nezdieľam príliš veľa, ale potom si spomeniem, ako som v tú noc čítala blogy, spomínam si na upokojenie, ktoré prišlo z čítania príbehov iných matiek.
Teraz sa na tých otázkach smejem. Robíme všetko, čo sme robili predtým, ako nám do života vstúpila Sienna. To neznamená, že sa veci nezmenili. Ale zmeny urobili našu rodinu lepšou. Zblížili nás. Spomalili sme. Viac si ceníme náš vzácny čas spolu. Život nie sú preteky. Život nie je súťaž. Naša spoločnosť prikladá príliš veľkú hodnotu tomu, aby sme boli dokonalí a robili veci určitým spôsobom. Sienna robí veci po svojom. Zistili sme, že sa nám páči spôsob, akým veci robí. Radi sa pozeráme na svet z jej pohľadu, a keď sa ňou necháme viesť, vidíme veci v nádhernom novom svetle.
Počas tejto cesty sebapoznania som sa stala obhajcom. Naučila som sa, že najväčšia radosť zo života pochádza z pomoci druhým. Zistila som, že sú ľudia ochotní nám pomôcť a je v poriadku túto pomoc prijať. Bohužiaľ, kým sa vás niečo priamo nedotkne, neviete, čo neviete.
Nevedela som, že musím byť odvážnejšia. Sienna ma prinútila vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Som veľmi vďačná za to postrčenie, pretože si nemyslím, že by som sa tam dostala sama. Keby nebola v našich životoch, prišla by som o toľko, čo život ponúka. Stále by som videla veci cez svoju optiku. Zdieľanie mojej pravdy mi otvorilo niektoré z najväčších ľudských právd – trpezlivosť, nádej, spojenie, úžas a nakoniec sebaobjavenie.
Vyrástla som. Trávim čas pomáhaním druhým v komunite. Obhajujem jej práva. Zdravotnú starostlivosť nepovažujem za samozrejmosť. Beriem veci tak, ako prichádzajú. Oslavujem všetko. Viac sa smejem. Sienna nás všetkých robí veselšími. Spoznala som sa hodnotu toho, čo je naozaj dôležité.
Nedávno bol mesiac povedomia o Downovom syndróme a ja som chcela vyjadriť svoju vďačnosť za našu cestu. Som vďačná Sienne, že mi dala novú optiku videnia. Obohatila naše životy nespočetnými spôsobmi. Jej prítomnosť v mojom živote ma oslobodila tak, ako to dokáže iba láska.