Rodičovstvo ľudí s Downovým syndrómom je veľmi zriedkavé. Má to viacero dôvodov. Prvým je ten, že život ľudí s Downovým syndrómom v partnerstvách je stále zriedkavosťou.
Ďalším dôvodom je potom aj to, že pravdepodobnosť, že ľudia s Downovým syndrómom môžu mať dieťa je podstatne nižšia ako u bežných párov, pretože hlavne u muža s Downovým syndrómom je zriedkavé splodiť dieťa, čo vyplýva aj z nižšieho počtu produkovaných spermií. Niektoré štúdie dokonca uvádzajú, že muži s Downovým syndrómom sú úplne neplodní, čo však život vyvrátil. Niektoré štúdie uvádzajú približne 50 % šancu na otehotnenie u žien.
V prípade tehotenstva je tu až 50 % šanca, že aj deti zdedia Downov syndróm. Takže žena s Downovým syndrómom môže mať deti. Ak jej partner nemá Downov syndróm, teoretická šanca, že dieťa bude mať Downov syndróm, je asi 50%. Ak majú obaja partneri Downov syndróm, existuje vysoká pravdepodobnosť, že ich deti ho budú mať tiež. Keďže tieto prípady sú stále veľmi zriedkavé, je ťažké získať presné čísla.
Napriek tomu sa v našom prvom prípade dieťatko narodilo páru, v ktorom majú obaja rodičia Downovnov syndróm.
Lisa otehotnela, keď mala 29 a žila samostatne s partnerom, ktorý má tiež Downov syndróm. Keď otehotnela, čelila tlaku okolia, ktoré jej tehotenstvo nevnímalo pozitívne. Lisino rozhodnutie mať dieťa bolo kritizované ako nezodpovedné a sebecké a mnohí spochybňovali aj jej schopnosť byť dobrou matkou.
Keď sa Lisina mama Patti dozvedela, že Lisa je tehotná, bola prekvapená, ale podporila rozhodnutie svojej dcéry.
Lisin syn Nic sa narodil o 4 týždne skôr a rovnako ako jeho rodičia má Downov syndróm.
Dnes má 24 rokov. Vychovávali ho obe ženy jeho života – mama i stará mama, ktoré sú naňho veľmi hrdé. Nic je absolventom vysokej školy a prechováva obrovský rešpekt k obom ženám, ktoré ho vychovali. Človekom, ktorým je dnes, je vďaka nim.
Stomatológ Sader Issa zo Sýrie má zas otca s Downovým syndrómom.
Jeho otec pochádza z 8 súrodencov a so svojou manželkou sa zoznámil vďaka rodine. Mama je ženou v domácnosti a otec pracuje v sile šesť 6 dní v týždni, a to už 25 rokov.
„Život s mojím otcom naplno ovplyvnil moje vzťahy k ľuďom, a to pozitívne. Ako dieťa, ktoré vyrastalo s otcom s Downovým syndrómom viem, aké čisté a milujúce duše to sú, ale zároveň viem, že majú aj svoje ambície, túžby, a že si zaslúžia dôstojný život a nie potrat.
Čo na svojom otcovi najviac obdivujem je to, že napriek tomu, že mnohým ľudom sa zdalo nemožné, že niečo dosiahne, on o to viac bojoval, aby zabezpečil svoju rodinu a aby som mohol študovať.“
Ďalšieho otecka s Downovým syndrómom sme objavili v Sýrii. Má 41 rokov, 3 deti a v mieste svojho bydliska, v sýrskom Qamishli, často čelí šikane.
41-ročný Abdulsalam Hasani sa s úsmevom na tvári prechádza po uliciach mesta a ľuďom, ktorí ho pozvú na posedenie, odpovedá: „Čaká ma moja dcéra.“
Abdulsalam má rovno tri: Mayu, Saadu a Šahed.
Jeho 70-ročná matka opísala okamih, keď jej syn oznámil, že sa chce oženiť. „Bola som vtedy v šoku; jeho žiadosť ma vydesila, pretože bol mojou slabou stránkou a zároveň mojím zdrojom sily.“
Nakoniec mu našla dievča so zdravotným postihnutím. O Abdulsalama a jeho rodinu sa stará, uvedomuje si, že by to sami nezvládli. Rodinu svojho brata podporuje finančne aj Abdulsalamovo dvojča Muwaffaq.
Rodinnou situáciou vraj najviac trpia Abdulsalamove tri dcéry. Spolužiaci ich situáciu nechápu. Šahed, ktorá je vo štvrtej triede, odpovedá na šikanu ľudí slovami: „Je to môj otec a ja sa za to nehanbím; žijeme pre neho a pre našu mamu.“
Väčšinou to býva tak, že rodičia bojujú proti šikane svojich detí, ale niekedy to môže byť aj naopak. Richie Anne Castillo z Filipín vie presne, čo znamená mať „iného“ otca a brániť jeho aj seba. Jej otec mal totiž Downov syndróm. Už nežije.
Pri príležitosti jeho 50. narodenín mu napísala napísala krásne a úprimné vyznanie..
Drahý otec. Dnes je veľmi zvláštny a veľmi zázračný okamih tvojho života. Dnes máš 50 rokov a ja som šťastná, že žiješ taký dlhý a krásny život . Aj lekárov to stále prekvapuje! Viem, že si to neprečítaš, pretože neviem, či máš Facebook, ale chcem, aby celý svet vedel, aká som hrdá, že si môj otec. Chcem, aby celý svet vedel, aký krásny si vo vnútri aj zvonku. Otecko, trvalo mi to mnoho rokov, kým som zhromaždila dosť odvahy čeliť všetkým, pretože nie všetci môžu poznať celú pravdu, pretože je celkom mätúca. V škole som bola šikanovaná, pretože hovorili, že si iný. Ako dieťa som to nevnímala, videla som ťa ako svojho otca. Nerozumela som, prečo si zo mňa robia srandu a nazývajú ma nenormálnou. Pochopila som to neskôr a bola som zbabelá. A ty si zaslúžiš viac ako zbabelú dcéru, ktorou som. Zaslúžiš si lásku, porozumenie, trpezlivosť a prijatie, aké by sa malo dostať každému s Downovým syndrómom. Tak ti píšem narodeninový pozdrav, pretože som nikdy nič také neurobila. Zaslúžiš si oveľa viac. Oci, ty si tá najsilnejšia a najodvážnejšia ľudská bytosť, akú poznám. Takmer celý život si dostával injekcie, podstúpil operácie, dialýzu a akceptoval dlhý zoznam obmedzení. Ale zriedkakedy sa sťažuješ. Si najsilnejší, pretože po všetkých tých zákrokoch, procedúrach a nociach v nemocnici hovoríš: nebojím sa, pretože verím v Pána. Po dlhom dni v dialyzačnom centre alebo po hypoglykemickej epizóde máš úsmev na tvári. Si najodvážnejší, pretože si toho zažil toľko a nikdy si sa nebál. Neviem si predstaviť, že by som bola na tvojom mieste…
Veľmi nezvyčajný pár z Brazílie je skutočnou inšpiráciou pre ľudí so zdravotným znevýhodnením na celom svete. Gabriela Andrade a Fabio Marchetti de Moraes sa do seba zamilovali aj napriek zdanlivo nepriaznivým okolnostiam – Gabriela má Downov syndróm a Fabio intelektové znevýhodnenie ako následok mozgovej príhody hneď po narodení.
Dvojica sa prvýkrát stretla v škole. Zamilovali sa do seba a vedeli, že chcú byť spolu navždy. Ich priatelia a príbuzní boli z páru šťastní, ale pochybovali, že by niekedy mohli tvoriť rodinu, pretože sa domnievali, že Gabriela nemá takmer žiadnu šancu otehotnieť.
Jedného dňa si Gabrielina mama Laurinda všimla, že priberá, no pripisovala to jedlu. A keď Fabio zachytil pohyb jej bruchu, ukázalo sa, že je v 6. mesiaci tehotenstva. Zatiaľ čo rodina bola v šoku, pár bol šťastný a pokojný.
Malá Valentina sa narodila o mesiac skôr, ako sa očakávalo, no na prekvapenie všetkých bola úplne zdravá a nezdedila ani jedno z rodičovských znevýhodnení.
Laurinda, Gabrielina mama, hovorí, že Gabriela a Fabio našli zmysel svojho života a sú neuveriteľne šťastní:
Ich spôsob videnia života je jednoduchší ako náš. Nikdy som nevidela pár, ktorý by si tak užíval rodičovstvo.
Malá Valentina má už viac ako 10 rokov. Vyrastá šťastná a obklopená láskou.
