Samko sa narodil ako tretie dieťa, tretí chlapec.
Všetko bolo v poriadku. Celé tehotenstvo sa Samko krásne vyvíjal. Žiaľ, výsledky nasvedčovali tomu, že bude mať Downov syndróm… Som veriaca, tak som sa nastavila tak, že to zvládnem. Viac som sa toho bála, ako to zvládne moja mama. Už keď sme čakali druhé dieťa, mama nebola spokojná. Bála sa, že budem mať detí „celý regiment“… a veru neviem, neviem, keby sa nenarodil Samko.
Zmenil nás všetkých. Starostlivosť o neho bola náročná a pohltila nás všetkých. Doteraz, ak jeden z chlapcov chce niečo robiť, musia sa dohodnúť, kto ho má na starosti, aby ten druhý mal pokoj pre nejakú aktivitu. Samozrejme, ak som voľná ja a práve nevarím alebo niečo podobné nerobím, patrí mne. Takže veľké pozitívum pre súrodencov bolo narodenie Samka. Také výchovné – povedala by som.
Napokon aj mama s otcom si ho obľúbili, ani sa dokonca na ulici nemusia hanbiť za neho, lebo všade priam vytryskne dobrá nálada, keď sa Samko objaví.
Momentálne aj vďaka Samkovi staviame dom. V bytovke to nebolo s tromi chlapcami jednoduché, zvlášť keď nemáte susedov rovnakej vlnovej dĺžky. Tak sme v tom, tešíme sa, aj bojíme, ako to v tejto dobe dopadne. No verím, že dobre. Musí, veď máme Samka!
