Milý pán minister školstva,
prosím Ťa, zbav ma mojej diagnózy Downovho syndrómu. Nechcem ďalej trpieť touto diagnózou! Narodil som sa s 21. chromozómom navyše, čo je v poriadku. Žijem s týmto chromozómom už skoro piaty rok. Viem, čo to obnáša a akceptujem to, prijali to taktiež moji rodičia, kamaráti a aj deti v súkromnej škôlke. Nie je to pre nikoho problém. Problém je moja diagnóza, teda nálepka, ktorú som dostal, ktorá ma sprevádza a nepomáha mi. Len mi škodí!
Moji rodičia dali prihlášku do obecnej škôlky na povinnú predškolskú dochádzku. Veľmi sa do nej teším, rovnako ako všetci ostatní moji kamaráti a aj moja pani detská lekárka napísala, že som zdravý a môžem chodiť do škôlky. Ale kamarátka p. riaditeľka píše mojim rodičom veľmi nepekné veci, ako ma nebude môcť prijať. Bez toho, aby ma poznala, chce, aby som išiel na vyšetrenia k cudzím ľuďom, aby napísali správy o mne, či môžem chodiť vôbec do škôlky. Nerozumiem tomu! Nepáči sa mi to! Veď moja lekárka píše, že môžem! Kamarát Jožko tiež ešte nevie poriadne rozprávať a od neho nikto správy nechce! On asi nemá nálepku – diagnózu, ale ja mám!
Pán minister školstva, prosím Ťa, zbav ma mojej diagnózy! Nepomáha mi!
Milý pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny prosím Ťa, zbav ma mojej diagnózy. Moji rodičia ma veľmi milujú, preto so mnou pracujú a investujú do mňa nemalé finančné prostriedky, aby som veľmi napredoval. Mám aj diagnózu. Rodičom odporučili, aby som išiel na Tvoj úrad práce, že veď tam mi Tvoji kamaráti pomôžu, keď mám ten Downov syndróm. Ale nepomohli, povedali, že na základe mojej diagnózy nemám na nič nárok, že musím ísť na vyšetrenia k cudzím ľuďom, aby napísali správy o mne. Nepáči sa mi to! Načo mám tú diagnózu?
Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, prosím Ťa, zbav ma mojej diagnózy! Nepomáha mi!
Milý pán minister zdravotníctva, prosím Ťa, zbav ma mojej diagnózy. Keď som bol ešte v brušku, mojim rodičom Tvoji kamaráti povedali, že možno budem mať jeden chromozóm navyše. Že to je Downov syndróm. Povedali im o mne samé hrozné veci bez toho, aby ma poznali. Hovorili o mne zlé veci na základe diagnózy, dokonca, že ešte majú čas, aby sa ma zbavili, pretože budú so mnou stále chodiť po lekároch. Ale moji rodičia ma ľúbili a stále ľúbia a chceli ma spoznať takého, aký budem, aký budeme spolu a nedali na rady Tvojich kamarátov. Vďaka ich láske som sa aj narodil. Ale už pri pôrode na moju maminu vyhŕkli, že je tu podozrenie na Downov syndróm. Vtedy som ešte nevedel, čo to znamená!
Milí páni ministri. Dnes už všetko viem. Viem, že Downov syndróm je nálepka, ktorú budem mať stále so sebou a bude mi stále komplikovať cestu životom. Nie preto, že by som niečo nedokázal alebo bol iný ako ostatní moji kamaráti, ale preto, že mám tú nálepku!
Táto nálepka mi bráni navštevovať škôlku, školu, zamestnanie, vždy musím dokazovať a vybavovať na vašich úradoch, že som schopný a zvládnem to, lebo mám diagnózu.
Táto nálepka mi je nanič, keď niečo potrebujem, ako rehabilitáciu, ZŤP, príspevok, asistenciu – vždy musím dokázať a vybavovať na Vašich úradoch, že mám taký a taký problém, lebo samotná diagnóza mi na to nestačí.
Prosím Vás všetkých zodpovedných, zbavte ma tej diagnózy Downov syndróm! Nechcem ju. Mne stačí, že mám chromozóm navyše. To je v poriadku. Som to ja! Len nechcem mať tú vašu nálepku! Lebo mi vôbec v ničom nepomáha, len mi komplikuje život. Nechcem byť označený, nechcem mať túto nálepku pripnutú stále na viditeľnom mieste!
Prosím, dajte mi vedieť, keď ma zbavíte tejto nálepky!
Kristián Štugel, 5 rokov
