Autorka: Tatiana Novožilovová
„Hra je vážna vec.“ Hoci je táto veta krátka, je veľmi výstižná. Jej autorom je známy český detský psychológ Zdeněk Matějček. Mal tým na mysli, že detské hranie si zaslúži veľkú pozornosť, pretože má nesmiernu výchovnú i vzdelávaciu hodnotu. Hra vzniká z vnútorných potrieb dieťaťa, no bez nás dospelých sa v ranom detstve rozhodne nezaobíde. Deti sú síce schopné vnímať okolitý svet, rozumieť mu však zatiaľ nedokážu. Rodičia majú od prírody danosti na to, aby svojim správaním poskytli dieťaťu podporu v poznávaní a porozumení sveta. Celkom neuvedomele, intuitívne regulujeme svoje správanie tak, aby bolo zrozumiteľné nášmu dieťaťu, prispôsobujeme hlasitosť či načasovanie podnetov, aby sme prilákali a udržali jeho pozornosť. Z rovnakého dôvodu zjednodušujeme svoju reč či používame v komunikácii znaky, gestá a mimiku.
Pre deti je hra tá najprirodzenejšia a najdôležitejšia činnosť. Nie je povinnosťou, ale uspokojením jeho potreby, jeho zvedavosti. Je typická pre detský vek a významne vplýva na rozvoj dieťaťa. Prostredníctvom nej spoznávajú svet, ľudí okolo seba, učia sa. V hre si dieťa osvojuje rozmanité vedomosti, schopnosti a zručnosti, napodobňuje prvky ľudskej práce či zhotovuje výtvory. Umožňuje dieťaťu zažiť pocit úspechu pri dosiahnutí vytýčeného cieľa. Podľa niektorých pedagogických filozofií práve aktivita medzi 3 – 6 rokom najviac ovplyvňuje charakter dieťaťa. V tomto období je detská myseľ otvorená a dieťa si ešte neosvojilo neprimerané návyky a zvyky správania a konania.
K detskej hre neodmysliteľne patria hračky. Tie sú zároveň dôležitým spoločníkom každého dieťaťa v jednotlivých fázach jeho vývinu. Hračka je prvok, ktorý zastupuje verbálne vyjadrovanie dieťaťa. V období, kedy ešte reč nie je dostatočne vyvinutá, nám spôsobom akým sa dieťa hrá a vyberá si hračky komunikuje rôzne dôležité informácie. Môžeme si všimnúť aj rozdiel medzi tým, ak hračku dieťaťu podá rodič alebo si ju vyberie samo. Ak je hračka ponúknutá, málokedy sa stretneme hlbokým a intenzívnym záujmom, aký vie vyvolať spontánny výber dieťaťa. Takto zvolená hračka odzrkadľuje jeho momentálnu náladu, ale aj dlhodobejšie citové a poznávacie záujmy.
Aké sú hlavné funkcie hračiek?
Základnou funkciou hračky je uspokojovanie potrieb dieťaťa. Jej použitie a význam môžeme zhrnúť do štyroch oblastí: zábava, diagnostika, výchova a terapia. Môže mať i významnú socializačnú funkciu, kedy sa dieťa učí spolupracovať. Mnoho hračiek sa využíva aj pri pedagogickej či psychologickej diagnostike.
Ako hračky môžeme rozdeliť a čo rozvíjajú?
Hračky by sme mohli rozdeliť podľa viacerých kritérií, no väčšinou sa delia na základe ich podstatných znakov a charakteru:
Figurálne hračky (postavičky, zvieratá, vojačikovia.. ) – využívajú ich deti na zhmotnenie človeka pri tzv. tematických hrách. Deti ich kŕmia, obliekajú, kúpu ich, liečia či s nimi chodia na prechádzky. Tento druh hry je veľmi diferencovaný a individualizovaný, pretože aj pri realizácii jednej a tej istej témy môže byť hra zakaždým v niečom odlišná. S týmto druhom hier sa však spravidla stretávame až v predškolskom či mladšom školskom veku.
Športové a pohybové hračky (lopty, odrážadlá…) – ide o typ hračiek, ktoré zvyšujú pohybovú aktivitu detí a zároveň rozvíjajú koordináciu pohybov rúk, nôh i viacerých svalových skupín súčasne, jemnú a hrubú motoriku, ako aj orientáciu v priestore a spoluprácu v skupine. Pohybové hry môžeme však vidieť už u bábätiek, ktoré si dokáže posúvať hračku pred sebou, hádzať ju pred seba alebo ju ťahať za sebou na šnúrke. Neskôr si deti s radosťou cvičia pohybovú koordináciu na detských ihriskách pri chodení po lavičkách, vyliezaním na rebríky alebo jazdou na odrážadle či trojkolke.
Didaktické hračky (skladačky, vkladačky, pexeso, puzzle) – spájajú detskú hru s učením. Tieto hračky sú zamerané na konkrétny cieľ. Pomáhajú deťom sprostredkovať nové poznatky, zručnosti, rozvíjať fantáziu, sústredenosť, pamäť, trpezlivosť a jemné motorické zručnosti. Didaktické hry nie sú výsledkom voľnej tvorivosti detí, ale sú spracované dospelými do určitých vzdelávacích cieľov. Pomáhajú rozširovať rozsah vnemov dieťaťa, sprostredkovať pocit úspechu a obohacovať slovník dieťaťa.
Manipulačné a konštrukčné hračky (lego, stavebnice, veže, dopravné prostriedky, navliekačky…) – tieto hračky sa čoraz viac stávajú súčasťou života. Rozvíjajú jemnú motoriku, priestorovú orientáciu, myslenie a kreativitu, vytrvalosť a sú medzi deťmi veľmi obľúbené.
Pedagogické hračky – ich úlohou je prehlbovať poznatky a pomáhajú prakticky predviesť znalosti, ktoré dieťa získalo pri učení
Hračky na hranie dramatických hier (kostýmy, maňušky, rekvizity…) – Tieto hračky majú osobitný účel. Ich cieľom je estetické vzdelávanie, rozvoj reči, pamäte a predstavivosti. Okrem toho môžu odrážať aj emocionálny stav dieťaťa a rozvíjať jeho emocionálnu a sociálnu oblasť.
DIY (Do It Yourself – Urob si sám) hračky sú veľmi cenné, keďže sa to spája so samotným dieťaťom. Okrem psychomotorických funkcií podporujú rozvoj tvorivosti a fantázie.
Hračka teda deťom pomáha zistiť viac o fungovaní vecí okolo nás, rozvíjať zmysly dieťaťa, vyjadriť svoje nálady či myšlienky, zlepšovať svoje pohybové zručnosti a obratnosť, rozvíjať predstavivosť a tvorivosť, vytvárať alebo zlepšovať vzťahy s ostatnými…. Hračka pomáha dieťaťu porozumieť okolitému svetu a jeho vlastnostiam.
Je teda dôležité dbať na výber hračiek vzhľadom na schopnosti a záujmy dieťaťa no aj na ich prepracovanie alebo množstvo. Neplatí totiž pravidlo čím viac hračiek, tým väčší predpoklad rozvoja jednotlivých funkcií. Niekedy je menej viac. (Najmä pri rozvoji pozornosti.)
Každá hra teda dieťa istým spôsobom rozvíja. Odborníci však stále častejšie hovoria o spontánnej či voľnej hre, ktorá je pre každé jedno dieťa pre jeho zdravý vývin nevyhnutná. Spontánna alebo voľná hra je typom detskej hry, pri ktorej si dieťa samo vyberie námet, zámer, hračky i partnera. Táto hra vychádza z vlastnej potreby dieťaťa, jeho vnútorných motívov i záujmov.