Pes v dieťati rozvíja aj empatiu.
Canisterapia je jedna z druhov animoterapie, ktorá sa uplatňuje najmä ako doplnková a pomocná psychoterapeutická metóda. Využíva sa v situáciách, keď nemožno použiť iné metódy alebo jednoducho nie sú účinné. „Pomáha predovšetkým deťom, u ktorých je potrebné riešiť prejavy hyperaktivity, rozvíjať motorické schopnosti, podporiť spontánnosť prejavu a rozšíriť verbálne alebo neverbálne komunikačné schopnosti.
Canisterapia je pre každé dieťa zdrojom nových podnetov a spestrením liečby. Veľmi spontánne ho vedie a vychováva k empatii a zodpovednosti, pričom dieťa sa učí hrou a na základe pozitívneho zážitku. To len posilňuje účinok terapie.
Samozrejme, správny výber psa, jeho povahy a vhodnosti na daný typ aktivity s dieťaťom je v canisterapii tiež veľmi dôležitý. Preto canisterapeut často prichádza na terapiu nie s jedným, ale s viacerými psíkmi naraz. Vo všeobecnosti musia byť psy pokojné, neštekavé a musia automaticky reagovať na pokyny terapeuta. Samozrejmosťou je čistota srsti, pravidelné odčervovanie a očkovanie psíkov.
Canisterapia sa takmer vždy začína polohovaním na psovi, ktoré slúži na odbúranie strachu, stresu z nepoznaného a odstránenie pocitu stuhnutia. Polohovanie je veľmi dôležité na celkové upokojenie a správne dýchanie a potlačenie prejavov senzorickej citlivosti a motorického nepokoja. Pôsobením psa možno stimulovať krvný obeh, srdcovú frekvenciu či obeh lymfy dieťatka. Vzájomným vyplavovaním hormónu šťastia oxytocínu u psa i dieťaťa počas terapie dochádza k nadviazaniu osobného, intímneho a empatického vzťahu a k vybudovaniu maximálnej dôvery a zblíženia. Pes terapeut je dokonca veľmi citlivý na vnímanie zmeny aury či vibrácií tela pacienta.
Pohybové cvičenie či rehabilitácia za asistencie psa pomáhajú pri rozvoji hrubej motoriky, zlepšení držania tela a naučení správnych pohybových vzorcov. Terapia lízaním psom zasa pomáha na zlepšenie prekrvenia a uvoľnenie spastických svalov a šliach. V canisterapii poznáme aj motivačné aedukačné aktivity so psom na rozvoj verbálnych či neverbálnych prejavov dieťaťa. Motiváciu zasa dokážeme posilniť odmeňovaním psíka deťmi. Je to forma terapie, ktorá pomáha rozvíjať ich jemnú motoriku a cvičiť rôzne sebaobslužné činnosti, prípadne v nej využívame spoločenské hry na posilnenie socializácie a spoločenských vzťahov v kolektíve.
Treba začať čo najskôr.
Čím častejšie dieťa alebo dospelý človek podstupuje canisterapiu, tým lepšie. To však vždy závisí aj od stavu a fyzickej a psychickej kondície dieťaťa, čiže jej včasnosť je individuálna a nedá sa presne určiť, koľko sedení je potrebných alebo ako intenzívne by sa mala canisterapia absolvovať. Pravidelným podstupovaním týchto terapií však možno odblokovať aj dlhodobé poruchy spôsobené vážnou diagnózou, správne stimulovať nervové zakončenia a celkovo zlepšiť zdravotný stav.Účinok terapie vždy závisí od vážnosti diagnózy. Keďže je to doplnková terapia, je dôležité, aby sa u klienta kombinovala aj s ďalšími podpornými terapiami pre jeho lepší fyzický a mentálny rozvoj. Nie je ojedinelé, že už po prvom sedení je zjavné napr. zníženie agresie a motorického nepokoja u autistických detí. Zrazu si uvedomujú blízkosť živého tvora a dokážu sa viac sústrediť či nadviazať dlhší očný kontakt. To sa deje aj u detí s inými diagnózami.
Mechanizmus účinku canisterapie
TEPLOTA
Medzi základné fyzikálne javy, ktorými vysvetľujeme vplyv psa na klienta je TEPLOTA a tepelný tok. Telesná teplota psa v normálnom stave je od 38,5 °C do 39,5 °C. Pri polhodinovom pôsobení psa na pacienta polohovaním docielime vedením tepla (kondukciou) zvýšenie telesnej teploty u človeka o cca 0,5 °C, docielime rozšírenie koncových ciev, zvýšenie prekrvenia tkanív, odstránenie pocitu stuhnutosti pri zvýšenom svalovom tonuse a naopak inicializáciu bunkových procesov pri zníženom svalovom tonuse.
VIBRÁCIA TELA PSA
Ďalším fyzikálnym javom je VIBRÁCIA spôsobená dychovou frekvenciou psa. Pes vykoná optimálne 18 až 30 nádychov/minúta, dieťa vo veku od 5 do 12 rokov vykoná 20 – 25 nádychov/minútu a vekom sa počet nádychov znižuje. Pes preto pôsobí na detského pacienta ako jemná, teplá masážna vibrujúca podložka. Stimuluje krvný obeh a obeh lymfy – medzibunkovej tekutiny, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje metabolické a hormonálne funkcie tela. Vibrácie psa výrazne pomáhajú pri odhlieňovaní pacienta a napomáhajú k zlepšeniu peristaltiky hrubého čreva. Na druhej strane srdcová frekvencia psa a dieťaťa v kľude sú veľmi podobné. U veľkého plemena psa sa srdcová frekvencia pohybuje od 60 do 100 tepov/minúta. Je to skoro identické ako u dieťaťa. Aj preto pri polohovaní so psom dochádza k zrovnaniu srdcovej frekvencie psa terapeuta a detského klienta, k upokojeniu dieťaťa, k zníženiu krvného tlaku, k prehĺbeniu dýchania a zlepšeniu tvorby zvuku v hlasivkách (dieťa často začne pri polohovaní džavotať).
SCHOPNOSŤ PSA ZACHYTIŤ ZMENY PACHU KLIENTA (POT, MOČ a iné)
Medzi chemické javy, ktorými dokážeme vysvetliť mnoho terapeutických účinkov psa na človeka je zmena chemickej štruktúry telových tekutín, ktorú pes zachytí čuchom. Časť nosa, ktorá je sídlom vnímania a rozlišovania pachu, majú psy takmer tridsaťsedemkrát väčšiu ako ľudia, a preto je tiež asi stokrát výkonnejšia. Časť mozgu spracúvajúcu signály z nosa, má pes omnoho väčšiu a zložitejšiu, ako je zodpovedajúca časť mozgu ľudí. Okrem toho má v podnebí papule Jacobsonov orgán na jemné rozlišovanie pachov. Je overené, že pes môže čuchom zisťovať pachové koncentrácie, ktoré sú sto miliónkrát nižšie než zodpovedajúca koncentrácia pre človeka.
A tak v podstate každý pes dokáže zachytiť patologické zmeny v dychu, v moči, v pote, v exkrementoch človeka. Nie každý pes však zmeny, ktoré identifikuje , dokáže označiť a signalizovať tak, aby to pochopil človek. Tu nastupuje špeciálny výcvik a schopnosť psa spolupracovať s človekom.
PES PRODUKUJE PRI INTERVENCII OXYTOCÍN A SPÚŠŤA HO AJ U KLIENTA
Ešte úžasnejšie je však zistenie japonských vedcov, ktorí od roku 2008 skúmajú vplyv psa na človeka a súvislosť s hormónom oxytocín. Oxytocín je označovaný za hormón „dôvery“, má významnú úlohu v období materstva, vytvára tzv. pripútavacie väzby medzi dieťaťom a matkou. Vyskytuje sa u všetkých cicavcov a je regulátorom sociálneho správania, reguluje úzkosť, znižuje hladinu stresu (ktorý meriame najmä cez hladinu kortizolu). Oxytocín vplýva na produkciu ďalšieho hormónu vazopresínu a spolu pôsobia na vytvorenie zblíženia s novým človekom (zvieraťom), zníženiu strachu a obáv, fóbií, rozvoj vzťahu. Zistilo sa, že u človeka sa zvyšuje množstvo oxytocínu po kontakte so psom v dĺžke 30 minút až o neuveriteľných 300 %. A samozrejme aj u psa vzrástla hodnota po kontakte s človekom, ktorý o psa javil záujem o cca 130 % . Čo to znamená pre canisterapiu ? Tvrdenie, že pes a pacient dokážu nadviazať za pár minút osobný, intímny, empatický vzťah, tvrdenie, že dieťa dokáže udržať sústredený až fascinovaný očný kontakt so psom, JE PRAVDIVÉ. Môže za to hormón oxytocín. Vďaka nemu sú obaja účastníci canisterapie, teda pacient aj pes, šťastní .
Ak je teda, najmä detský pacient vystavený stresu, zvýšenému sociálnemu napätiu, úzkosti z nepoznaného alebo naopak strachu z opakovaného manipulovania s ním, je PES najlepší a najdostupnejší pomocník na rýchle a účinné odbúranie napätia a stresu. PES je nástroj na navodenie dobrej atmosféry pri rehabilitácii a liečbe pacienta.
SCHOPNOSŤ PSA DETEKOVAŤ AURU A INÉ VIBRÁCIE
Veľmi málo prebádanou oblasťou u psa je jeho schopnosť využívať svoje zmyslové orgány v kombinácii s centrálnou nervovou sústavou na DETEKCIU „iných vibrácií“, alebo inak ak chcete „aury“, ktorú pes vníma a vidí okolo predmetov, aj okolo človeka. Túto schopnosť využíva inštinktívne, podvedome. Ak vníma auru alebo vibráciu ako hrozbu, môže od človeka bočiť, utekať, vrčať alebo naopak na neho skákať či štekať. Často takto zvieratá identifikujú pohyby zemskej kôry, morských prúdov, silových magnetických polí a to často s veľkým časovým predstihom. Aj pes terapeut je vnímavý na vibrácie tela pacienta a to najmä pri záchvatových stavoch.
Záver: