Systém endokanabinoidov (ECS) je komplexný systém bunkovej signalizácie, ktorý identifikovali výskumníci začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia.
Podľa výskumov vieme, že hrá kľúčovú úlohu v regulovaní mnohých funkcií a procesov, vrátane nasledujúcich: cyklus spania-bdenia, nálada, chuť a trávenie, látková výmena, chronická bolesť, zápal, reakcie imunitného systému, učenie a pamäť, motorické schopnosti, srdcové a cievne funkcie, tvorba svalov, tvorba kostí a ich rast, funkcie pečene, plodnosti, úzkosť, funkcia kožného a nervového systému a sociálne správanie.
Molekuly, produkované v našom tele sa nazývajú endogénne kanabinoidy, tiež známe ako endokanabinoidy. Tieto molekuly pretkávajú celé naše telo, viažu sa na receptory na stenách našich buniek a vytvárajú fungujúci základný systém. Ide o interakciu s dvomi receptormi, a to receptory CB1, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v centrálnom nervovom systéme a receptory CB2 nachádzajúce sa v periférnom nervovom systéme, najmä v imunitných bunkách.
Uveďme si príklad, endokanabinoidy sa môžu zamerať na receptory CB1 miechového nervu, aby zmiernili jeho bolesť. Iné sa môžu naopak naviazať na CB2 receptor na imunitných bunkách, napríklad pri zápale.
Uvedené funkcie prispievajú k homeostáze ukazujúcej stabilitu vnútorného prostredia. Napríklad, keď nejaká vonkajšia sila, poranenie alebo vysoká teplota naruší rovnováhu organizmu, potom sa ECS spustí s cieľom napomáhať organizmu, aby mohol ideálne fungovať. Podľa názorov expertov v súčasnosti platí, že prvoradou úlohou endokanabinoidného systému je udržanie homeostázy, aby naše telo mohlo optimálne fungovať.
V posledných rokoch rodičia hlásili zlepšenie nepozornosti, problémov s rečou a ďalších príznakov u detí s Downovým syndrómom po užívaní CBD konopného oleja.
Najnovšie štúdie naznačujú, že potenciálne prínosy produktov na báze konope pri symptómoch Downovho syndrómu sú spôsobené práve zapojením endokanabinoidného systému organizmu. Výskum ukazuje, že ľudia s Downovým syndrómom majú nadmernú aktivitu endokanabinoidných receptorov v hipokampe, časti mozgu spojenej s pamäťou, a že blokovanie tejto nadmernej stimulácie môže priniesť kognitívne výhody.
Existujú aj výskumné dôkazy, že konope môže zmierniť niektoré príznaky, ako je impulzívnosť, tráviace problémy a záchvaty. Konope môže pomôcť aj tým, že chráni ľudí s Downovým syndrómom pred amyloidnými plakami, ktoré sú spojené s kognitívnymi deficitmi, ktoré sa vyskytujú aj u ľudí s Alzheimerovou chorobou.
Hoci je veľmi potrebné vykonať viac štúdií na ľuďoch, už súčasné zistenia poukazujú na potenciál liekov na báze konope pri Downovom syndróm. Tu sú výsledky výskumu.
Ako konope pôsobí na ľudí s Downovým syndrómom?
Endokanabinoidný systém (ECS) existuje u všetkých stavovcov a pomáha regulovať kľúčové funkcie, ako je spánok, bolesť a chuť do jedla. Ľudský organizmus produkuje vlastné kanabinoidy, ktoré modulujú a aktivujú jeho rôzne funkcie, ale ako naznačuje jeho názov, endokanabinoidný systém môžu modulovať a aktivovať aj kanabinoidy, ktoré sa pochádzajú zvonku – z rastliny konope. Keďže celý tento systém bol objavený len v posledných 30 rokoch, vedci sa ešte stále majú čo učiť o nespočetných spôsoboch, akými konope ovplyvňuje ľudský organizmus.
ECS zohráva zásadnú úlohu v kognitívnom zdraví a funkciách, najmä prostredníctvom aktivity kanabinoidného receptora typu 1 (CB1), ktorý je hojne zastúpený v mozgu. Dysfunkcia ECS sa spája s depresiou a inými neurologickými poruchami a nedávny výskum naznačuje, že ECS sa môže mať podiel aj na niektorých benefitoch u ľudí s Downovým syndrómom.
Napríklad v štúdii z roku 2008, ktorá skúmala mozgové tkanivo ľudí s Downovým syndrómom, zistila súvislosť medzi beta-amyloidovými plakami a ECS. Mozgové bunky spojené s týmito plakami mali zvýšenú aktivitu receptorov CB2 a enzýmu FAAH, ktorý rozkladá endokanabinoid anandamid.
Medzitým štúdia na zvieratách z roku 2014 zistila, že blokovanie MAGL, enzýmu, ktorý rozkladá endokanabinoid 2-AG, znížilo hladiny beta-amyloidu a zlepšilo dlhodobú pamäť a niektoré ďalšie kognitívne deficity u myší s Downovým syndrómom.
Štúdia na zvieratách z roku 2019 tiež poukázala na niekoľko súvislostí medzi receptormi CB1 a Downovým syndrómom. Vedci skúmali dva modely myší, pričom zistili nasledovné skutočnosti:
- Myši s Downovým syndrómom mali viac receptorov CB1 v oblasti hipokampu v mozgu, ktorá je obzvlášť dôležitá pre pamäť.
- Blokovanie receptorov CB1 pomocou liekov alebo génovej terapie obnovilo deficity súvisiace s Downovým syndrómom v oblasti pamäti, synaptickej plasticity a neurogenézy dospelých (rast nových mozgových buniek v dospelom mozgu).
Z týchto zistení nie je jasné, či je ECS pri Downovom syndróme skutočne dysfunkčný, alebo len funguje ako obranný mechanizmus. Naznačujú však, že terapie zamerané na ECS – vrátane konope – by mohli potenciálne zlepšiť niektoré atribúty.
Lekárske štúdie o Downovom syndróme a konope
Neboli vykonané žiadne štúdie na zvieratách ani na ľuďoch, ktoré by sa zaoberali používaním konope pri Downovom syndróme. Stále však existujú dôkazy, že produkty na báze konope môžu zlepšiť niektoré príznaky a chrániť mozog pred amyloidnými plakami, ktoré môžu prispievať ku kognitívnym problémom pri Alzheimerovej chorobe a aj pri Downovom syndróme.
Štúdie ukazujú, že konope môže pomôcť pri niektorých sprievodných javoch Downovho syndrómu vrátane impulzívnosti, nepozornosti, gastrointestinálnych problémov, problémov so spánkom a záchvatmi.
V jednej klinickej štúdii z roku 2017 sa zistilo, že liek Sativex na báze konope zlepšil hyperaktivitu, impulzivitu a ďalšie príznaky u ľudí s ADHD. Keďže ťažkosti so sústredením a impulzívne správanie sú bežným problémom detí s Downovým syndrómom, je to pomerne významné.
Okrem toho ľudia s Downovým syndrómom často trpia gastrointestinálnymi príznakmi, ako sú vracanie, hnačka, bolesti brucha a zápcha, a majú zvýšené riziko vzniku porúch tráviaceho traktu. Existujú dôkazy, že konope môže byť užitočné aj v tomto prípade. Napríklad v prehľade 23 klinických štúdií z roku 2015 sa dospelo k záveru, že lieky na báze konope môžu aj zmierniť nevoľnosť a zvracanie spôsobené chemoterapiou.
Existujú aj dôkazy, že konope môže pomôcť zmierniť iné symptómy tráviaceho traktu. V jednej štúdii z roku 2011 na ľuďoch so zápalovými ochoreniami čriev (IBD) sa zistilo, že konope sa bežne používa na zmiernenie príznakov bolesti brucha, hnačky a nadúvania. Podobné výsledky priniesla aj štúdia z roku 2019. Okrem toho sú účinky kanabinoidov na zmiernenie bolesti podporené veľkým množstvom dôkazov.
Okrem toho existujú dôkazy, že nepsychoaktívny kanabinoid CBD môže pomôcť pri zlom spánku. Napríklad v štúdii z roku 2019 sa zistilo, že CBD zlepšil problémy so spánkom u 67 % zo 72 účastníkov štúdie.
CBD môže pomôcť aj pri záchvatoch, ktoré sa vyskytujú približne u 8 % ľudí s Downovým syndrómom. V skutočnosti sa ukázalo, že CBD je účinnou liečbou záchvatov a liek Epidiolex na báze CBD získal v roku 2018 schválenie FDA na liečbu špecifických záchvatových stavov vrátane Dravetovho syndrómu a Lennox-Gastautovej choroby. Výskum v tejto oblasti je pomerne sľubný a naznačuje, že CBD môže liečiť rôzne záchvaty:
- V štúdii z roku 2017 sa zistilo, že CBD popri antiepileptických liekoch významne zlepšila záchvaty u detí s Dravetovým syndrómom.
- Štúdia z roku 2018 uvádza, že CBD užívaná spolu s antiepileptikami zlepšila záchvaty u ľudí s Lennoxovým-Gastautovým syndrómom.
- Podobná štúdia z roku 2018 zaznamenala zlepšenie u osôb trpiacich Lennox-Gastautovým syndrómom užívajúcich CBD.
Ďalším spôsobom, ako môže konope pomôcť pri Downovom syndróme, je ochrana mozgu pred beta-amyloidnými plakami a neurodegeneráciou. Tieto plaky môžu zohrávať úlohu u ľudí s Downovým syndrómom v kognitívnych deficitoch pozorovaných počas vývoja a starnutia. Neuroprotektívne účinky kanabinoidov sa preukázali vo viacerých štúdiách:
- V štúdii z roku 2004 sa zistilo, že CBD chráni nervové bunky vystavené beta-amyloidu.
- V štúdii z roku 2016 sa uvádza, že kanabinoidy, ako napríklad THC, pomáhajú odstraňovať amyloidné plaky z buniek a znižujú súvisiaci zápal.
- Podobne sa v prehľade z roku 2018 zdôraznili neuroprotektívne účinky CBD a THC a diskutovalo sa o štúdii na zvieratách, v ktorej sa uvádza, že THC znižuje amyloidné plaky a poškodené neuróny.
A napokon existujú neoficiálne dôkazy, že prípravky na báze konope (s nízkym obsahom THC a vysokým obsahom CBD), ako je napríklad olej CBD, môžu zlepšiť aj niektoré sprievodné atribúty Downovho syndrómu. Rodičia detí s Downovým syndrómom uvádzali najmä zlepšenie reči (schopnosť hovoriť jasnejšie a v dlhších vetách), pozornosti a sústredenia, pohyblivosti (zlepšenie schopnosti chodiť a hrať sa/cvičiť) a záchvatov.
To všetko predstavuje mozaiku dôkazov, že lieky na báze konope môžu pomôcť deťom a dospelým s Downovým syndrómom zlepšením niektorých príznakov a ochranou pred amyloidnými plakami a neurodegeneráciou. Je však príliš skoro na to, aby sme mohli povedať niečo zásadnejšie. Je potrebný ďalší výskum, najmä štúdie liekov na báze konope u ľudí s Downovým syndrómom.
Možné vedľajšie účinky užívania konope
Hoci sa konope ukazuje ako skorý prísľub pri „liečbe“ Downovho syndrómu, má niektoré vedľajšie účinky. Tie sa zvyčajne líšia v závislosti od toho, či používate prípravok s vysokým obsahom THC alebo CBD.
Vedľajšie účinky konope: únava, pamäť, chuť do jedla, reakčný čas, nálada, paranoja, závislosť.
Bežná konopa bohatá na THC (bežne známa ako marihuana) môže spôsobiť sucho v ústach, začervenanie očí, ospalosť, závraty, zhoršenie pamäti a reakčného času a zvýšenú srdcovú frekvenciu. U niektorých osôb sa môžu vyskytnúť aj pocity paranoje a úzkosti.
Zatiaľ čo prípravky bohaté na CBD (najmä tie vyrobené z konope), ako napríklad CBD olej, majú príliš málo THC na to, aby spôsobili účinky meniace myseľ. Môžu spôsobiť menšie vedľajšie účinky vrátane hnačky, nízkeho krvného tlaku, sucha v ústach, závratov, ospalosti a zmien chuti do jedla. Tieto účinky sa však pri dávkach, ktoré užíva väčšina ľudí, pravdepodobne nevyskytujú a boli zaznamenané len v štúdiách s použitím extrémne vysokých dávok.
Celkovo možno povedať, že hoci je konope relatívne bezpečnou možnosťou s dočasnými vedľajšími účinkami, pred začatím liečby je vždy najlepšie poradiť sa so zdravotníckym pracovníkom.