Vedeli ste, že trojnásobná olympijská medailistka a dvojnásobná majsterka sveta v boboch, Američanka Elana Meyers Taylor, ktorá sa momentálne zúčastňuje aj zimných olympijských hier v Pekingu, má synčeka s Downovým syndrómom? Nico, ktorý sa jej narodil v roku 2020, dokonca dostal výnimku a odcestoval na olympiádu s mamou. Dôvod je jednoduchý: Elana ho stále dojčí.
Keď sa Nico narodil, „hovorili mi, že ho nebudem schopná dojčiť. Ale povedzte to olympioničke! Museli sme na tom pracovať tvrdo a nebolo to ľahké. Ale podarilo sa a dojčí sa doteraz.“
„Vždy som vedela, že chcem bobovať a byť mamou,“ hovorí Taylor. „Chcela som mať rodinu a chcela som, aby to bola veľká rodina. Ale keď som sa stala bobistkou, stále som sa pýtala, kedy už bude ten správny čas?“
Keďže nikdy nemala normálny menštruačný cyklus – čo sa vždy pripisovalo tomu, že je športovkyňa – lekári jej povedali, že by pre ňu mohlo byť ťažké otehotnieť. V roku 2018 aj chcela otehotnieť, ale keďže stále súťažila, nemohla užívať hormonálnu liečbu, ktorú jej lekári ponúkali. S manželom Nicom sa rozhodli pokračovať bez liečby a po roku sa im otehotnieť podarilo. „Zistila som to, keď sme boli ešte uprostred tréningu, ale pokračovala som v tréningu počas celého tehotenstva,“ spomína Taylor.
Prežívala, ako sama hovorí, celkom štandardné tehotenstvo s rannými nevoľnosťami a „všetkými zábavnými príznakmi, ktoré má každý“, ale diagnostikovali jej aj polyhydramnion – teda príliš veľa plodovej vody okolo dieťaťa – čo znamenalo, že počas celého tehotenstva musela navštevovať špecialistov. Vo februári 2020, keď bola Taylor v 36. týždni, lekári vyjadrili obavy, že sa dieťa nehýbe tak ako predtým a vyvolali jej pôrod.
„Nico strávil niekoľko dní na jednotke intenzívnej starostlivosti a potom sme si ho mohli vziať domov,“ spomína. „A práve na jednotke intenzívnej starostlivosti mu diagnostikovali Downov syndróm. A nepodarilo sa im urobiť ani novorodenecký skríning sluchu.“ To nasvedčovalo tomu, že Nico sa narodil s poruchou sluchu. Boli to prvé náznaky, že Taylorovci sa vydajú na cestu, ktorú dnes nazývajú „inou“.
Spolu s manželom si priniesli svojho novorodeného chlapca domov a hľadali podporu na internete. Prostredníctvom sociálnych médií sa Elana dokázala spojiť aj s ďalšími rodičmi detí s Downovým syndrómom. „Bolo to perfektné mať virtuálnu komunitu,“ poznamenáva.
Spojenie s inými rodičmi bolo do veľkej miery súčasťou jej plánu na riešenie potrieb jej syna – rovnako ako myslenie športovca a otázka: „Čo musíme urobiť ďalej? Aký je akčný plán?“
Nico odvtedy prešiel dlhú cestu: „Už hovorí ‚mama‘ a ‚dada‘, a to má kochleárny implantát len šesť mesiacov,“ hovorí Elana.
Hľadanie najlepších spôsobov, ako podporiť Nica, len posilnilo vzťah s manželom, ktorého nazýva „jedným z najpozitívnejších ľudí“, akých kedy stretla.“ Keď sa dozvedel Nicovu diagnózu, ani zďaleka ho to nezaskočilo. Nikdy sa o to veľmi nezaujímal. Pre neho to bolo ako: Dobre, diagnóza je Downov syndróm. Ale v rámci Downovho syndrómu existuje celá škála schopností. Musíme ho vychovať tak, aby bol šťastný a zdravý, a uvidíme, čo chce robiť a uvidíme, kam nás zavedie. V mojich ťažkých dňoch, keď chodíme na viaceré terapie a tvrdo trénujeme, ma jeho pozitívna energia naozaj drží nad vodou.“
Často sa jej pýtajú, či Nico pôjde v jej stopách. To, čo chce, je však oveľa jednoduchšie – a možno ešte silnejšie. „To najväčšie, čo ako rodič chcem, je vychovať šťastné, spokojné a zdravé dieťa,“ hovorí Elana. „Naším očakávaním je, že dáme Nicovi ten najlepší možný život. A myslím si, že to je očakávanie, ktoré by sme mali mať všetci.“
Hovorí, že aj keď sú rodičia zmätení, keď ich dieťaťu diagnostikujú Downov syndróm, „v tomto živote je stále toľko krásy a toľko radosti, ktorú budete mať so svojím dieťaťom bez ohľadu na diagnózu.“ Je to posolstvo, ktoré je odhodlaná šíriť. „Máme skvelý život a Nica by som ani na sekundu nemenila.“
„Niektorí ľudia tvrdia, že to nejde dokopy. Športová kariéra a syn, teda byť rodičom… Lenže nebyť Nica, tak to takto ďaleko nedotiahnem. On je môj dôvod, prečo sa postaviť nepriazni osudu a pokračovať za svojimi cieľmi. Ukázal mi, čo je skutočná sila.“