Nezabudni, že ako rodič (zákonný zástupca) máš práve ty právo rozhodnúť, kde sa bude tvoje dieťa vzdelávať – či to bude v bežnej ZŠ, v špeciálnej triede alebo v špeciálnej škole. Máš na výber. Ty poznáš svoje dieťa najlepšie a dokážeš odhadnúť jeho možnosti a limity. Nenechaj sa vmanipulovať odborníkmi či dobre mienenými radami okolia do situácie, ktorá ti nevyhovuje. Čo je dobré pre iné dieťa, nemusí vyhovovať tomu tvojmu. Premýšľaj, zvažuj a nájdi rozhodnutie presne šité na mieru TVOJHO dieťaťa.
Rodičia detí s intelektovým znevýhodnením budú často stáť pred otázkou, do akej školy ich dieťa zapísať. Neexistuje na to návod.
Dôležitá je možnosť výberu a najdôležitejší je najlepší záujem dieťaťa. Deti s intelektovým znevýhodnením tvoria rôznorodú skupinu. Ku každému dieťaťu treba pristupovať individuálne so zohľadnením všetkých jeho charakteristík, špecifík, rodinnej a sociálnej situácie nevynímajúc.
Inkluzívna škola je pre mnohých ideálom, ku ktorému chcú smerovať. To, ako a kedy sa naplní, bude záležať od celej spoločnosti, jej nastavenia a zmene predsudkov. Nezabúdajme na hlavnú zásadu – inklúzia znamená, že nie žiak sa má prispôsobiť škole, ale škola sa má prispôsobiť potrebám žiaka. Ak inklúziu vnímame takto, neobstojí argument, že žiak niečo nezvládne.
Možno sa nakoniec rozhodneš pre špeciálnu školu, pretože v triede je menej žiakov, vzdelávanie má v rukách špeciálny pedagóg a dieťa má možno menej príležitostí evidovať svoju „inakosť“ a ty máš dojem, že práve takto bude spokojnejšie a šťastnejšie. Chápeme.
Pri zvažovaní však nezabúdaj, že deťom s Downovým syndrómom inkluzívne prostredie jednoznačne prospieva. Kolektív bežných rovesníkov, podporený dobrým učiteľom im pomáha krásne napredovať. Hlavne ak pochádzate z menšej dediny či obce, je každodenný kontakt s bežnými rovesníkmi nenahraditeľný, pretože dieťa je a bude súčasťou tejto komunity ešte mnoho rokov, preto je dobré, ak sa v tejto komunite cíti ako doma.
Ak sa rozhodneš pre bežnú základnú školu, tak nezabudni, že vaša spádová škola nesmie vašu žiadosť odmietnuť, ak do nej patríte podľa bydliska. Tvoje dieťa má právo v nej absolvovať povinnú 10-ročnú školskú dochádzku.
Ak škola bude hľadať výhovorky, okrem legislatívy ti dávame do rúk ďalší argument: Rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 7Sžo/83/2014, ktorý uvádza, že právo na inkluzívne vzdelávanie podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má vyššiu právnu silu ako školský zákon a všetky školské orgány sú viazané Dohovorom, vrátane riaditeľov škôl.
Zároveň Najvyšší súd zdôraznil, že štátne vzdelávacie programy majú odporúčajúci charakter a žiadna škola nemôže vyžadovať väčšiu mieru podpory, než dieťa so zdravotným postihnutím reálne aj potrebuje.
Ak by napríklad škola trvala na tom, že musí zamestnávať psychológa, pričom ale dieťa by potrebovalo iba prítomnosť asistenta, mohlo by ísť o diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
Tento rozsudok má význam pre tisíce detí so zdravotným postihnutím, ktoré nemajú možnosť vzdelávať sa v inkluzívnom prostredí a sú segregované v špeciálnych školách či triedach.
Ela, ktorej rodičia bojovali za toto rozhodnutie súdu 3 roky, dnes končí povinnú školskú dochádzku na svojej bežnej základnej škole.
Dňa 27. 10. 2015 bolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý po prvýkrát na Slovensku rozhodol o tom, že deti so zdravotným postihnutím majú právo na inkluzívne vzdelávanie a zaistenie primeraných úprav.
V rozsudku č. k. 7Sžo/83/2014 Najvyšší súd uviedol, že právo na inkluzívne vzdelávanie podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má vyššiu právnu silu ako školský zákon a všetky školské orgány sú viazané Dohovorom.
Ela, 10 ročné dievčatko a jej rodina, bojovali od roku 2012 o možnosť vzdelávania s rovesníkmi v bežnej základnej škole. Jej spádová škola ju odmietala prijať z dôvodu Downovho syndrómu a kompenzovanej poruchy sluchu. Rodičia museli žalovať rozhodnutie Mestského úradu Bratislava – Rača a rozhodnutie riaditeľa školy o neprijatí Ely do školy pred Krajským súdom, kde neuspeli. Tento týždeň však Najvyšší súd zrušil všetky napadnuté rozhodnutia, vrátane rozhodnutia riaditeľa školy a povedal, že bolo v najlepšom záujme Ely, aby s náležitou podporou bola vzdelávaná inkluzívne.
Maroš Matiaško, právnik, ktorý rodinu zastupoval, k rozhodnutiu uvádza:
“Rozsudok Najvyššieho súdu po prvýkrát výslovne potvrdzuje, že inkluzívne vzdelávanie je právny základ pre vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím, ktoré majú na takéto vzdelávanie právo, a to vrátane práva na zaistenie primeraných úprav.”
Rodičia Ely rozhodnutie okomentovali slovami: „Po prečítaní rozsudku sme pocítili nával radosti a nádeje pre našu dcéru, ale aj všetky deti so zdravotným postihnutím, pri začleňovaní do systému vzdelávania na bežných základných školách, zadosťučinenie za nekonečné rozhovory, presviedčanie a argumentovanie s kompetentnými orgánmi v našom regióne a vieru, že už nebudú spochybňovať princíp uplatňovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím pri svojom rozhodovaní, ktorý je tak výstižne a jednoznačne aplikovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR.“
Prípad podporovala medzinárodná organizácia Mental Disability Advocacy Center (MDAC) so sídlom v Budapešti, ktorá rozsudok veľmi víta. Dr. Oliver Lewis, výkonný riaditeľ MDAC zdôraznil:
“Segregácia detí s postihnutím v oddelených školách je začiatok celoživotného sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a chudoby. Vláda Slovenskej republiky by mala využiť tento rozsudok k zmene školského zákona tak, aby 20 000 detí s postihnutím v špeciálnych školách a triedach mohli byť vzdelávané v podporujúcom inkluzívnom vzdelávacom prostredí.”
Akékoľvek námietky proti vzdelávaniu svojho dieťaťa s Downovým syndrómom zo strany školy žiadaj písomne.
Nenechaj sa preto odbiť zmesou rôznych argumentov a dôvodov, prečo nie.
Optimálne je dohodnúť si stretnutie s riaditeľom školy, na ktorú chceš dieťa umiestniť, a to najlepšie rok pred plánovaným nástupom do školy. Na stretnutí ho oboznámiš s potrebami dieťaťa a môžete spoločne hľadať riešenia, ako situáciu čo najlepšie zvládnuť. Je fajn, ak na stretnutie prídeš aj s dieťaťom. Riaditeľ tak má možnosť včas pripraviť podmienky na novú situáciu.
ŽIADOSŤ O INTEGRÁCIU DIEŤAŤA SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
Prvým administratívnym krokom je, že si podáš žiadosť o integráciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiadosť sa podáva pri zápise. K nej bude potrebné doložiť Správu z diagnostického vyšetrenia v poradenskom zariadení, ktorej súčasťou je písomné vyjadrenie k školskému začleneniu (zahŕňa vyjadrenie špeciálneho pedagóga a psychológa). V prípade potreby doplníš aj výsledky odbornej lekárskej diagnostiky.
Po odsúhlasení žiadosti vás čaká ešte niekoľko administratívnych úkonov, ktoré sú už v réžii školy.
INDIVIDUÁLNY VZDELÁVACÍ PROGRAM (IVP)
Čo hovoria skúsenosti? Ak je dieťa prijaté na bežnú základnú školu, odmietni vzdelávanie podľa variantov A, B, C (variant A pre žiakov s ľahkým, variant B so stredným a variant C s ťažkým intelektovým znevýhodnením), čo je diskriminačný postup, pretože k variantom automaticky prináležia aj učebnice špeciálnej školy. Žiadaj, aby tvoje dieťa používalo rovnaké učebnice ako jeho spolužiaci a aby sa vzdelávalo podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP), ak je potrebný. IVP zohľadní individuálne vzdelávacie potreby tvojho dieťaťa. Zároveň trvaj na tom, aby redukcia predmetov a ich obsahu bola minimálna. Podľa IVP niektoré predmety nemusí absolvovať, iné nemusí mať klasifikované. Úpravy vzdelávacích štandardov sú variabilné a šité na mieru každému žiakovi so znevýhodnením zvlášť.
Ďalšia nástraha na vás čaká pri prechode na druhý stupeň. Je to fáza, ktorá je náročná pre všetky deti. Učitelia sa striedajú, majú menej času na individuálny prístup a akceptovanie špecifík. Zaostávanie tvojho dieťaťa za zvyškom triedy sa môže prehĺbiť. Často je to práve obdobie, keď sa vás učitelia a vedenie školy snažia presvedčiť o adekvátnosti špeciálneho vzdelávania.
Nezabudni, ak už raz spádová základná škola príjme žiaka do vzdelávania, NESMIE ho zo vzdelávania vylúčiť.
ASISTENT UČITEĽA
Pri inkluzívnom vzdelávaní dieťaťa so zdravotným znevýhodnením môže byť nápomocný pedagogický asistent/asistent učiteľa. Asistent učiteľa nie je síce osobný asistent jedného dieťaťa, pretože učiteľovi pomáha zvládať prácu aj s inými deťmi s rôznymi špeciálnymi potrebami. Venuje sa však tým, ktorí ho najviac potrebujú. Asistent učiteľa je zamestnancom školy. Tradičný postup je, že žiadosť na asistenta učiteľa podáva riaditeľ s odporúčaním poradne okresnému úradu. Ten zoznam všetkých škôl žiadajúcich asistenta pošle na ministerstvo, ktoré pravidelne prideľuje asistentov podstatne menej ako je dopyt. Sú aj ďalšie možnosti: ak je škola zapojená do projektov cez MPC financovaných z EÚ fondov, ak sa asistenta rozhodne financovať priamo zriaďovateľ či škola (alebo rodič) skúsi osloviť priamo ministerstvo, čo by mala byť posledná možnosť po vyčerpaní predchádzajúcich.
Popri tomto všetkom je dôležité, aby škola, ktorú ste si vybrali, bola inklúzii naklonená, bola ochotná pracovať na zmene myslenia a na zmene zaužívanej praxe, aby dokázala pružne reagovať a nezľakla sa nových výziev. Lebo iba to je cesta, aby sa vaše dieťa cítilo v bežnej škole dobre.
NEZABUDNI
Ak tvoje dieťa navštevuje bežnú základnú školu, nezaniká ti nárok na opatrovateľský príspevok. Popri poberaní opatrovateľského príspevku môžeš aj pracovať (tu si treba strážiť príjem).
ISCED 2
Je dôležité vedieť, že ak bolo vášmu dieťaťu diagnostikované mentálne postihnutie a vzdeláva na základnej škole podľa vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, znamená to že po formálnej stránke neukončí druhý stupeň základnej školy, teda nezíska ISCED2. To mu neumožní pokračovať v štúdiu na bežnej strednej škole.