Prvé testy boli asi nie dobré, lebo mi sestrička telefonicky oznámila, že treba ísť na genetiku. Asi tam vyskočilo niečo kvôli veku. Genetiku sme po rozhovore s manželom odmietli, nepripúšťali sme si nič. Zvyšok tehotenstva bol ukážkový. Ultrazvukové obrázky podľa mojej lekárky knižkové.  Miňko prišiel na svet ako vytúžené bábätko, vytúžený syn po dvoch dievkach… […]

Moje prvé pocity? „Vďaka“ nešetrnému oznámeniu (doslova!!!) a poučeniu, že dieťa mi umrie do dvadsiatich rokov a mám ho dať do ústavu, som prvé hodiny (komplikovaný pôrod končiaci sekciou) preležala v slzách, bolestiach a sama so svojimi myšlienkami. Keďže som bola v pooperačnej izbe, nemohli ku mne ani rodinní príslušníci. Pomohlo mi až, keď mi malú […]

Moje prvé pocity boli horšie ako zlé. Pôrod bol katastrofa. Akútna sekcia v 34. týždni. Oznámenie o Downovom syndróme prišlo o štyri dni po pôrode, keďže som bola na JIS-ke pod liekmi. Slová lekára a sestričky: „Mamička máte krásneho a silného synčeka. Máme podozrenie na Downov syndróm.“ Lekár z genetiky: „Váš syn má Downov syndróm.“ Vtedy sa mi zrútil […]

Mal to byť príbeh obyčajného chlapca, ale stal sa niečím neobyčajný. Nikomu totiž neoznámil, že si na tento svet prinesie aj niečo naviac – jeden maličký neviditeľný chromozóm. Všetkých tým prekvapil. Nevedeli, čo majú očakávať. Celý môj príbeh sa začal jedného teplého augustového dňa, keď som prišiel na svet a dostal od maminky meno Samuel, ale […]

My máme zas trošku iný zážitok, či už s oznámením diagnózy a aj následným fungovaním. Počas tehotenstva sme nič netušili, všetky testy, sono, výsledky boli v poriadku. Čakali sme „zdravé“ bábätko. Ani hneď po narodení mi nikto nerobil „šoky“ na pôrodnej sále. Až druhé ráno po pôrode, keď som sa išla pozrieť malého na JISK-u, kde ležal na […]